Pravoslávni veriaci začínajú sláviť Vianoce

Vianoce sa u nich začínajú šiesteho januára. Ten je pre nich Štedrým dňom.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Väčšina pravoslávnych veriacich, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, oslávi Vianoce na Sviatok Troch kráľov - 6. januára. Ten je pre nich Štedrým dňom.

Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej cirkvi približne 50 000 veriacich. Podľa predstaviteľov cirkvi je ich však viac. Väčšina z nich žije na východe republiky.

Administratívne sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie - prešovskú a michalovskú. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.

Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti.

Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.

Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.

Pravoslávni vo svete

V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich, v Poľsku asi jeden milión. V Česku, kde štatistiky udávajú asi 25 000 pravoslávnych veriacich, treba k sláviacim prirátať aj niekoľko tisíc ukrajinských robotníkov.

Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev. Niektoré cirkvi, napríklad grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská, slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára.

V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci prispôsobili gregoriánskemu kalendáru.

Fakty

Stredobodom duchovného života nielen Prešovskej eparchie, ale aj celého Slovenska, je Katedrálny chrám sv. Alexandra Nevského v Prešove, kde sa slávnostným spôsobom oslavujú významné udalosti v živote Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.

V predvečer narodenia Isusa Christa 6. januára sa tu ráno uskutoční Liturgia sv. Vasiľa Veľkého s večerňou. Celý deň je však najmä v očakávaní večernej bohoslužby, Veľkého povečeria s litijou a utreňou spojeného so spievaním kolied.

Prešovský arcibiskup a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav povedie v sobotu 7. januára ráno slávnostnú liturgiu oslavujúcu Narodenie - Roždestvo Isusa Christa.

Na tretí deň, v nedeľu 8. januára, je bohoslužba venovaná Zboru Presvätej Bohorodičky a sviatočné dni sa zavŕšia v pondelok rannou (utreňa) a večernou bohoslužbou (večerňa) apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana.

Obrady sú dlhé, trvajú aj tri hodiny.

Slávnostná atmosféra sviatkov (Svjata) trvá až do Bohajavlenia - Zjavenia pána, ktoré si v tomto roku pravoslávni veriaci pripomenú vo štvrtok 19. januára.

Bohoslužby v katedrálnom chráme sa budú konať aj v sobotu 14., stredu 18. a zavŕšia sa v piatok 20. januára.