PREŠOV. Gitarista David Kollar z Prešova sa za desať rokov aktívnej činnosti prepracoval nielen medzi slovenskú špičku, ale dosiahol medzinárodný úspech.
Teraz akoby uzavrel jednu hudobnú kapitolu a zdá sa, že pred ním je ešte väčšia.
Má kapelu s Patom Mastelottom z King Crimson, hráva v niekoľkých projektoch, hráva s Paolom Rainerim, spolupracoval s Gergom Boraiom, Eivindom Aarsetom a ďalšími zvučnými menami.
Tieto body svojej hudobnej kariéry zaznamenal aj knižne.
Publikácia Davida Kollara Zápisky I. – Alchýmia úspechu a prehry vyšla pred Vianocami vo vydavateľstve Hevhetia, spolu s CD remixov.
Je výberom z Davidových denníkov a čitateľ sa z nej dozvie, ako sa hudobník z Prešova môže presadiť na medzinárodnej scéne.

Hudobník Ľuboslav Petruška charakterizoval knihu slovami:
„Vynikajúca a v našich končinách nevídaná forma zápiskov je úžasná a napriek tomu, že David je môj dlhoročný priateľ a väčšinu jeho zápiskov som s ním zdieľal viac-menej v reálnom čase, bolo pre mňa ich čítanie skutočne veľmi príjemné.“
Nielen o tejto publikácii sme sa zhovárali s čerstvým držiteľom ceny Lokálne hlavy Davidom Kollarom i jeho dvorným vydavateľom Jánom Sudzinom.
Vyšla vám kniha s podnázvom Alchýmia úspechu a prehry. Vaše úspechy sú celkom známe, ale v čom boli prehry? A čo pokladáte za úspech vy?
„Názov je vytiahnutý z predslovu Zdenka Slabého, ktorý dobre pomenoval celý ten môj muzikantský a trochu aj rodinný príbeh. Úspechy? Neviem, čo mám na to povedať, ťažko sa to mne hovorí.“
J. Sudzina: „Je to metafora. Úspechy sú dnes relatívne, ale aj neúspechy súvisia s tým, akú dobu žijeme. Všetci umelci bojujú o prežitie, bojujú s tým, či sa majú venovať umeniu. Majú veľa čo povedať, ale otázka je nájsť komu to povedať a ako z toho žiť. Cesta k úspechu je dlhá a tŕnistá. Niekto môže byť regionálna hviezda, to sa dá dosiahnuť veľmi rýchlo, ale potom buď zapadne, alebo zotrvá na tomto svojom statuse a padá umelecky.“
Rozumieme tomu, ale zaujíma nás, čo subjektívne považujete za najväčší úspech a prehru?
„Úspech je, ako som sa dokázal sám, vlastnou energiou, dostať k ľuďom, ku ktorým som sa dostal a z 99 percent to boli ľudia, pri ktorých nebolo mojím snom s nimi hrať. V živote by mi nenapadlo spraviť kapelu s bubeníkom King Crimson.
O Eivindovi Aarsetovi som sa tiež dozvedel ináč. Neboli to vzory z detstva. Za úspech považujem každé vydané cédečko, v knihe je napísané, ako vznikalo. Ak sa niečo spravilo a dokončilo, to je úspech a ak to ešte aj niečo povie ľuďom, hlavne muzikantom z pomyselnej prvej ligy, že im mám čo ponúknuť, to považujem za úspech.
Prehrou sú všetky veci, ktoré som skúšal a nevyšli. No raz možno vyjdú.“
Kniha sa volá Zápisky I. Naznačuje názov, že bude pokračovanie?
„V knihe je veľmi malá časť z môjho denníka, zameraná na zahraničné projekty. Jednotka v názve je preto, že toho je veľa, možno neskôr bude dvojka, možno trojka, možno nič.“
Má byť táto publikácia aj inšpiráciou pre hudobníkov, že sa naozaj dá robiť nekomerčné, nezávislé umenie a presadiť sa s ním aj v medzinárodnom meradle?
„Jeden zo zásadných dôvodov, prečo som to zverejnil, je ten, že veľa mladých muzikantov sa ma pýta, ako som sa stretol s Mastelottom, ako som začal spolupracovať s Gergom Borlaiom, ako sa mi podarilo hrať turné v Amerike a podobne. Oni ma inšpirovali zverejniť moju cestu a azda to môže inšpirovať aj ich.“
Súčasťou knihy je cédečko s remixami. Je to výber z vašich top projektov (The Son, KoMaRa, The Blessed Beat). Ako vznikla dramaturgia výberu? Asi má na tom zásluhu Tomáš Mutina, ktorý tie remixy spravil.
„S Tomášom som už spolupracoval, robil remix ku skladbe Dirty Smelly z albumu Komara. Napadlo mi, že by takýchto remixov spravil viac. Chcel som, aby s tou knihou nevyšiel regulárny album, ale aby to bol určitý prierez históriou, zachytenou v zápiskoch. Je to prierez troma zásadnými albumami, ale z pohľadu Tomáša Mutinu. Páči sa mi jeho hudobný vkus, sound design, dal tomu iný rozmer.“
Čiže mal voľnú ruku?
„Úplne.“
Obsah tejto knihy má aj medzinárodný presah. Otázka skôr na vydavateľa znie, či sa neuvažuje aj o jej anglickej verzii?
J. S.: „Na všetko musí dozrieť čas. Myslím, že David sa hlavne vysporiadaval s tým svojím prostredím, to je podstata tej knihy. Je o tom, že pri absolútnej koncentrácii a vynaloženej energii sa dá presadiť, čo je silný odkaz smerom do domáceho prostredia. David to možno tak nevníma, ale čo sa týka zahraničia by to mohlo byť zaujímavé s odstupom ďalšieho času.“
Ako vnímate Davida? Vydávali ste rôzne mladé, zväčša džezové projekty. Jedným z nich bol Way from East, druhý Davidov album po vlastne demonahrávke Free Your Mind. Odvtedy prešla ďaleká cesta, x albumov, ako ste ho teda vnímali vtedy a teraz?
J. S.: „Desať rokov nie je taká dlhá doba, ale z pohľadu Davida prešiel ohromne dlhú cestu. A ja takisto, veľa som sa od muzikantov za ten čas naučil, v dobrom i zlom. Davidove meno je dlhodobo späté s vydavateľstvom. Zásadná vec je, že musím v nahrávke cítiť obsah a potenciál. Nemusí to byť nutne stopercentné od začiatku, ale potenciál tam byť musí a čas ukáže, ako ho ten človek naplní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári