Adamko prišiel za mnou do kuchyne so svojou plastovou panvicou z hračkárskeho kuchynského setu a položil ju na sporák, že si ide niečo uvariť.
Super, decko sa vynašlo, nepotrebujeme do domu žiadnu ďalšiu haraburdu v podobe detskej kuchynky.
Akurát dúfam, že ho nikdy nenapadne položiť tam tú panvičku, keď bude horieť plameň...
Môj muž by toto konkrétne prijal asi celkom pokojne. Jemu sa to totiž stalo.
Keď bol malý, tak do plastového vedra nazbieral rôzne lúčne kvety, zalial ich vodou a dal ich variť na oheň, na ktorom si jeho rodina čosi opekala.
Akurát tam v tom momente nikto nebol a tak, ako môj muž vraví: „ ...som v tej chvíli pochopil fyzikálne vlastnosti plastu pri strete s ohňom“.
Je celkom zaujímavé pozorovať, čo sme schopní u detí v rámci tvorby bordeľu a občasného demolovania domácnosti akceptovať bez toho, aby sme sa roztriasli, alebo aby nám začalo skákať očko.
Jednoznačne akceptujeme omnoho lepšie a bez nutnosti predýchavania to, čo sme sami prežili, čo sa nám stalo, alebo teda, čo sme vyviedli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
