PREŠOV. Pochádza z Popradu, ako podnikateľ sa venuje inováciám, má tri deti.
Ivan Štefunko stál pri zrode mnohých známych internetových projektov. Medzi najznámejšie patrí letenkový Pelikan.sk, portál EurActiv, v súčasnosti má Štefunko spolu s ďalšími partnermi investičný fond na podporu začínajúcich podnikateľských projektov.
Niekdajší mladý ľavičiar bol tiež vydavateľom časopisu Slovo či podporovateľom portálu jetotak.sk.
Momentálne je hlavnou tvárou združenia Progresívne Slovensko.
Progresívne Slovensko je platformou, ktorá chce prezentovať moderné riešenia spoločenských problémov a spájať ľudí, ktorým je táto predstava blízka. Netají sa ambíciou transformovať sa do politickej sily.
Na jednom z regionálnych stretnutí ľudí z Progresívneho Slovenska v Prešove sme sa rozprávali s členom správnej rady tohto združenia Ivanom Štefunkom.
Nikdy ste sa netajili tým, že by chceli byť politikom, ovplyvňovať dianie, ale život vás naviedol na inú cestu. Ako vy hovoríte na B kariéru. Prečo to v politike nevyšlo?
„Niekedy som sa angažoval v združení Mladá demokratická ľavica. Riešili sme zaujímavé veci ako zrušenie základnej vojenskej služby, mladomanželské pôžičky a tak ďalej, ale to veľká politika sa ovplyvňovala veľmi zložito. Špeciálne preto, že v tom období mali politické strany úplne inú predstavu o svete a fungovaní Slovenska ako tá moja generácia, ktorá bola viac otvorená Európe, novým príležitostiam. Keď som videl zvnútra ako funguje politika ako taká, viac ma to ťahalo k obsahovým záležitostiam. Preto som prešiel do týždenníka Slovo, kde som bol vydavateľom, neskôr sme založili EurActiv.sk. Je to portál o európskych politikách, snažili sme sa pripraviť Slovensko na vstup do EÚ. Bol to vlastne podnikateľský projekt, a tak som zistil, čo je to podnikanie. Aké je zložité.“
Zaujímavé je, že vaši rovesníci, mladí, nádejní politici z pravej strany spektra väčšinou pôsobili v nadáciách, think-tankoch, verejnom či treťom sektore, kým vy, zľava, ste sa dali na naozajstné podnikanie. Ako to vnímate?
„Je to veľký paradox, lebo oni hovorili o tom, ako treba zlepšovať podnikateľské prostredie a robili to od stola a ja som ho žil. Je to aj preto, že pravicové strany boli do veľkej miery pri moci a určovali politiky, a títo mládežníci sa popri tom viezli, robili asistentov, hovorcov, niektorí to dotiahli na ministrov. Moja generácia naľavo mala autonómnejšiu obživu.“
V podnikateľskej sfére ste to dotiahli ďaleko, dnes ste už investorom, ktorý podporuje mladé start-upy.
„Slovensko bolo v nejakom období v digitálnom svete pozadu. Vtedy som realizoval veci, ktoré tu chýbali. Informácie o Európskej únii, neskôr možnosť kúpiť si letenku online, optimalizáciu stránok na google a mnohé iné projekty, ktoré tu chýbali a my sme vlastne len kopírovali to, čo už v zahraničí bolo. Pri tom sme sa ale naučili podnikať inovatívne a to sa stalo inšpiráciou aj pre ďalšiu generáciu.“
Zlomom vo vašom podnikaní bol asi Pelikán (predaj leteniek), že?
„Áno, ale aj Monogram. Naprogramovať v tom období systém ako Pelikán pre Slovensko, a expandovať s nim bolo zaujímavé, ale neviem.“
Vy ste ale študovali niečo iné, mali ste blízko k IT sfére?
„Vôbec nie. Vyštudoval som politické vedy. Bol som akurát užívateľom internetu. A pri firmách, ktoré sme zakladali, som väčšinou mal tú štartovaciu úlohu, dať dokopy odborný tím, ľudí, ktorí to vedia dizajnovať, programovať, dať dokopy právnikov a marketérov. Väčšinou som bol štartovač toho projektu a keď už bol rozbehnutý, tak som ho nechal žiť svojim životom. Nie úplne, väčšinou som si v ňom nechal podiel. Keď už ich boli desiatky, povedal som si, že by bolo dobré zaobaliť to nejakým fondom a z toho vznikol nápad založiť venture kapitalový fond, ktorý práve vyhľadáva začínajúce projekty. Čiže som začal robiť to, čo mi išlo najlepšie, byť pri začiatkoch firiem.“
Sú na Slovensku perspektívne úspešné projekty, talenty?
„Sú. Nemyslím si, že na Slovenskú sú horšie talenty než v strednej Európe. Je pravdou, že technologicky sme stále veľmi vyspelí, čo ale pravdepodobne nebude donekonečna, ale čo chýba Slovákom je talent pretaviť myšlienku do praxe, predať ju, dobre ju prezentovať. Napriek tomu sú tu veľmi zaujímavé projekty, ktoré sú aj viditeľné v zahraničí.“
Ktoré napríklad?
„GA drilling, čo je plazmatické vŕtanie do zeme. Takisto Piano, brána na spoplatnenie webového obsahu, ktorú ste tiež využívali a tento projekt prerazil vo svete. V našom portfóliu je firma Vectary, ktorá transformuje spôsob ako robiť online modely pre 3D tlačiarne, známa prešovská hodnotiaca aplikácia Staffino a ďalší. Ak to porovnáme s okolitým svetom, tak čo tu chýbalo, bolo financovanie rizikových podnikov, a to sme zaplnili.“
Teraz si idete splniť váš možno ani nie sen, ale niečo čo ste chceli robiť predtým. Zakladáte Progresívne Slovensko. Čo to vlastne je? Je to združenie, ale netajíte sa, že by z neho mala byť politická sila.
„Odpoviem, ale ešte predtým musím povedať, že to nie je realizovanie minulého sna. Uspokojil som sa s tým, že politikom nebudem, mám svoju B kariéru. Problém nastal ale v tom, že na Slovensku aj tú moju profesiu som nevedel vykonávať bez toho, aby sa menilo prostredie okolo. Začínajú chýbať pracovné sily, hlavne vysoko kvalifikované. Je tu veľká miera korupcie. Ľudia sú chorí, nemajú dobrú starostlivosť. Chýba tu infraštruktúra. Máme niekoľko firiem na východe, ale kým sa dostanem do Prešova vlakom, musím čakať v Kysaku, ak chcem ísť autom, je to ďalší problém. Takže dali sme dokopy Progresívne Slovensko zložené z viacerých ľudí, ktorí dosiahli vo svojich oblastiach na Slovensku maximum. Výborný právnik Radovan Pala, ITčkár Mišo Truban, Ivava Molnárová, výborná HR manažérka a ďalší. Každý v tom svojom prostredí sme si uvedomili, že to nevieme realizovať bez toho, aby sme sa spojili a vytvorili také nadprostredie. Teda lepšie vzdelávanie, lepšiu starostlivosť o ľudí, infraštruktúru. To nie je plnenie si sna, ale je to znova nevyhnutnosť, ktorá vyplýva z predošlých aktivít. Ale v mojom prípade je aj pravda, že robiť zmeny v krajine ma vždy bavilo.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
