PREŠOV. Mladá šikovná usmievavá žena, ktorá sa rozhodla tráviť tri roky návštevou väznice.
Lenka Jakubčáková sa tam stretávala s odsúdenými, rozprávali sa a spoločne trávili čas napríklad aj pri fotení.
Výsledkom tejto spolupráce je jedinečná výstava v priestoroch Otvoreného oddelenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.
„Po každom raze, keď som z väznice odchádzala, tak som bola nesmierne obohatená a vždy som tajne dúfala, že to obohatenie svojím spôsobom som odovzdala aj niektorým odsúdeným. To bol pre mňa rozmer, že sa s nimi chcem porozprávať bez predsudkov. To ma robí šťastnou, ak sa nejakým spôsobom búrajú, lebo vnímam, že sú v našej spoločnosti veľmi silné,“ vyznala sa Lenka.
Išlo o vzájomné obohatenie
Ide o jej tretí projekt, predtým už podobne vystavovala aj v base v Levoči a v Košiciach.
Pri návšteve väznice sa snažila vyťažiť z každého stretnutia maximum.
„Mohla som sa stretávať s odsúdenými na pracoviskách, v ich izbách. Každé stretnutie bolo iné, nikam som sa neponáhľala, snažila som sa získať ich dôveru a snáď to aj na fotkách vidno, že aj keď niektoré sú možno reportážne, ale väčšinou sú to pre mňa portréty psychologické. A sú nielen o vzťahoch medzi väzňami, ale i mňa a tých väzňov, niečo pozitívne, čo sme si odovzdali medzi sebou,“ povedala Lenka.
Na svete je kniha Spis 44
Umelecké vzdelávanie sa v prešovskej väznici uskutočňuje i vďaka vedúcemu oddelenia Marekovi Jurčenkovi, a to formou umeleckého, fotografického workshopu. Vystavovanie vo väznici však predsa len nie je tuctové.
„Každá výstava je takou hrou, experimentom. Napríklad v Levoči sme inštalovali na šnúry od bielizne, do rebríkov, skríň, vždy je to pre mňa čosi nové,“ vysvetlila Lenka.
Vystavovanie po väzniciach je podľa nej symbolickým zavŕšením projektu a zároveň je spojené s vydaním knihy Spis 44. Tá je zbierkou autentických fotografií, ktoré autorka postupne tvorila. Jej posolstvo je jednoznačné.
„Kniha je venovaná všetkým ľuďom v dočasnej neslobode – a nie sú to len ľudia vo väzniciach,“ vysvetlila.
Z výstavy. (zdroj: Mária Pihuličová)Ocenili aktívne zapojenie
Riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Norbert Kundrák veľmi ocenil iniciatívu zo strany vystavovateľky.
Tá fotila nielen sama, ale zapájala aj svojich respondentov.
„Odsúdení nie sú len pasívnymi účastníkmi, ale mohli sa aktívne zúčastňovať na tomto projekte a vnímajú to skutočne pozitívne,“ povedal.
Preto by chceli v podobných projektoch pokračovať. Tak, aby si zručnosti mohli väzni odniesť aj po odchode z basy.
Medzi nich totiž rozdali fotoaparáty, a tak si mohli fotografovať napríklad aj taký bežný deň za múrmi väznice.
Väzeň: Sú skutočne autentické
Miroslav Repka. Podľa neho sú fotky skutočne autentické. (zdroj: Mária Pihuličová)Fotky si so záujmom prezrel jeden z odsúdených Miroslav Repka.
„Fakt je to realita, ktorá z týchto fotiek dýcha, je to skutočne autentické,“ potvrdil svoje pocity.
Fotky nevníma s negatívnymi emóciami.
„Skôr ako memento, lebo som človek, ktorý myslí proaktívne. Ja som šťastný človek. Aj šťastnému človeku sa niečo také stane,“ povzdychol si muž, ktorý sedí kvôli zanedbaniu povinnej výživy.
Už o pár dní ho však prepustia na slobodu.
Signál aj prostredníctvom fotky
Na odsúdených sa často pozerá ako na tých na periférii spoločnosti.
Podľa riaditeľa Kundráka však môže chybu urobiť ktokoľvek a podstatné je sa z nej poučiť.
„Som rád, že aj odsúdení neboli len pasívni, ale cez fotky mohli dať von posolstvo, signál spoločnosti. Sprostredkovali emóciu v zmysle – pochybil som, urobil som, čo sa nemalo a verím, že budem lepší a prospešnejší pre nás všetkých,“ povedal na unikátnej vernisáži riaditeľ.
Tento článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 6/2017, v predaji od stredy 15. februára do utorka 21. februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
