Damankoš: Učiteľ má také postavenie v spoločnosti, aké si zaslúži

PREŠOV. Riaditeľ Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove Marián Damankoš (42), otec troch detí, hovorí o školstve i regionálnej politike.

Gymnázium v tomto školskom roku oslávilo 20. výročie. Aké je dnes podľa vás jeho postavenie v rámci mesta a regiónu?

„Evanjelické kolegiálne gymnázium spĺňa to, čo zamýšľali jeho zakladatelia. Nikdy sme neuvažovali o tom, aby sme budovali veľkú školu. Má byť evanjelická, ale nielen pre evanjelikov. Dnes máme takmer polovicu žiakov, ktorí majú rôzne konfesionálne pozadie alebo sú bez vyznania. Nadväzujeme na tradíciu, kedy evanjelické školstvo bolo zamerané na to, aby ponúkalo vzdelanie každému. Teší nás, že sa nám podarilo udržať nemecký certifikát, a držíme aj slušnú angličtinu.“

Je práve spomínaný certifikát špecifikom vašej školy?

„Máme štvor- i osemročnú formu. Štvorročné je klasické gymko ako všetky ostatné. Na osemročnom ponúkame nemecký certifikát Deutsche sprach diplom II. stupeň, je to úroveň C1, teda o stupeň vyššie ako slovenská maturita. Garantuje to Nemecko, cez lektorku, testy sú opravované v Nemecku. Teším sa, že vždy aspoň 80 percent žiakov zvládnu tento celosvetovo akceptovaný certifikát.“

Máte spätnú väzbu, ako využívajú absolventi nemčinu v ďalšom živote?

„Využívajú. Paradoxne, kým sú na škole, berú tú nemčinu ako také obťažovanie. No keď doštudujú, nemecký certifikát im umožňuje študovať na akejkoľvek škole. Spätne nám dávajú väzbu, že práve ten certifikát im otvoril dvere do nemecky, ale aj anglicky hovoriaceho sveta.“

Vždy ste chceli učiť?

„Som z neučiteľskej rodiny, nikto ma nemohol ovplyvniť, ale osobne som mal vždy k učiteľstvu blízko. Išiel som študovať filozofickú fakultu v Prešove s tým, že nejako sa okolo toho školstva budem pohybovať. Vyštudoval som dejepis a filozofiu. Baví ma história, aj publikujem a už na škole som vedel, že buď budem učiť na gymnáziu, alebo na vysokej škole.“

Spomenuli ste publikačnú činnosť. Čo je vašou doménou?

„Publikujem dvoma smermi. Jednak učebné texty, hlavne pre gymnáziá – väčšinou zo svetových dejín 20. storočia. A odborné veci publikujem na tému dejiny evanjelikov v 19. storočí, so zameraním na mestá Pentapolitany.“

Niekedy bolo v Prešove „horné gymko“, na ktoré ste chodili, dolné a ukrajinské. Dnes sa hovorí, že je gymnázií na Slovensku veľmi veľa. Možno na úkor odborného školstva. Je to podľa vás tak?

„Závisí od uhla pohľadu. V Prešove je viac škôl, ktoré sa nazývajú gymnázium, ale keď zoberieme súčet žiakov, ktorý na nich študuje, ten počet nie je až taký veľký. Keď som študoval ja, bolo nás 32 v triede a 7 tried. Dnes je viac gymnázií, s menším počtom žiakov, ale percentuálne to trochu narástlo. Či to je na úkor kvality, to závisí od školy.

Ak škola dá maturitu len za účasť, tak je to vidieť a o takýchto školách sa väčšinou vie. Ľudia si vedia porovnať, ktorá škola je dobrá a zlá. Nemyslím si, že žiaci preto nie sú na odborných školách, lebo sú na gymnáziách.

Mali by mať právo študovať, na akej chcú škole a je na nej, či bude podliezať latku. Druhá vec, keď sa hovorí o podpore odborných škôl a duálnom systéme, aby mali viac žiakov pre výrobu. Treba sa opýtať, nebolo pred dvadsiatimi rokmi naším cieľom zabezpečiť, aby Slováci mohli robiť viac práce s vyššou pridanou hodnotou?“

Ako predseda komisie máte prehľad o stredných školách v kraji. Aká je situácia, čo sa týka ich kvality?

„Ak vezmeme priemer, nemáme až taký problém. Asi 33 percent žiakov je na gymnáziách, celonárodne sa odporúča asi 30 percent. Ak to rozmeníme na okresy, zrazu máme niekde problém. Sú okresy na severovýchode, kde na gymnáziách je aj vyše 40 percent, dokonca niekde cez 50. Hoci v percentách to vyzerá hrozne, keď pôjdeme priamo do toho okresu, tak zistíme, že je to jediná škola široko-ďaleko a často idú žiaci na gymnázium preto, aby sa naučili cudzie jazyky a mohli čo najskôr odcestovať.

Pri spriemerovaní ale nemáme až taký problém, máme iný. V niektorých okresoch je veľká rómska populácia. Väčšina z týchto detí nepôjde na gymnáziá a tam nám bude treba meniť, reprofilizovať školy, meniť štruktúru školstva. Tam pôjdu gymnáziá dole a budeme musieť podporiť odborné školy. Iný problém v kraji je štruktúra odborov. Mnohé sú duplicitné, príbuzné a úzko zamerané.“

Na druhej strane sa ľudia z praxe sťažujú, že nie je dostatok vyučených ľudí. Mäsiarov, kominárov, kamenárov a ďalších. Niektoré odbory chýbajú úplne.

„Pri niektorých odboroch o ne roky nebol záujem, tak prirodzene zanikli. Každý riaditeľ navrhne vyradenie takého odboru zo siete. Potom sa ukáže, že povedzme chýba generácia kominárov. Treba však povedať jednu vec. Zamestnávatelia častokrát kritizujú školstvo, že produkuje nezamestnateľných absolventov, ale súčasne nie sú schopní predpovedať ani na päť rokov dopredu, o aký odbor budú mať záujem. Skôr by som išiel iným smerom, neposkytovať úzkoprofilové odbory a dať ich širokospektrálnejšie. Keď sa spätne dostaneme ku gymnáziám, aj preto je o ne takýto záujem.“