PREŠOV. V Prešove sa pred 330 rokmi 5. marca 1687 začali tzv. prešovské jatky - popravy prívržencov protihabsburského stavovského povstania Imricha Tököliho.
Od 5. marca do 12. septembra toho roku po krutom mučení popravili 24 popredných občanov mesta.
Protireformácia a centralizačné snahy Habsburgovcov vyvolali v 17. storočí v Uhorsku rad stavovských povstaní (Bočkajovo, Betlenovo, Rákociho I., Vešeléniho, Tököliho a Rákociho II.).
Prešov sa stával dejiskom bojov, pri ktorých prechádzal z rúk cisárskych vojsk do rúk povstalcov a opačne.
Dôsledkom bolo úplne hospodárske zruinovanie mesta.
Poprava mestskej elity bez dôkazov
Cisár sa kruto pomstil Prešovu najmä za pomoc Imrichovi Tökölimu.
Vojenský súd pod vedením katolíckeho generála Antonia Caraffu odsúdil v roku 1687 evanjelických šľachticov a prešovských mešťanostov na smrť.
Poprava sa uskutočnila pred budovou tamojšieho evanjelického kolégia a do dejín vošla pod názvom prešovské jatky.
Dvadsiatim štyrom odsúdeným formálnym súdom bez dôkazov na popravisku odťali pravé ruky, potom im sťali hlavy a ich rozštvrtené telá povešali pri štyroch bránach mesta na výstrahu.
Meč, ktorý používal kat, bol rovný. Aby sa oň mohol oprieť Čítajte Pri pamätníku sa modlil aj Ján Pavol II.
Tieto hrozné udalosti pripomína pamätník. Ústredným motívom diela sochára Bélu Markuppa je muž v dobovom odeve symbolizujúci obete popráv.
Hrdo so vztýčenou hlavou vystupuje na popravisko, bez náznaku strachu pred smrťou. Za ním stojí kat s mečom.
Sochu na severozápadnom rohu budovy prešovského kolégia odhalili v roku 1908.
Pri pamätníku na budove kolégia sa za martýrov prešovských jatiek pomodlil aj pápež Ján Pavol II., ktorý ako prvý pontifik navštívil 2. júla 1995 Prešov.
Pri pamätníku protestantských obetí sa modlil pri návšteve Prešova aj katolícky pápež Ján Pavol II. (zdroj: TASR/Milan Kapusta)O poprave vyšla aj kniha
Osud a posledné dni 24 významných hornouhorských činiteľov opísal Ján Rezík, rektor evanjelického lýcea v Prešove (zomrel v roku 1711).
Na základe tohto svedectva boli telesné ostatky nájdené v roku 1930 pri prestavbe kostola v obci Svinia identifikované ako telá štyroch mučeníkov z prešovských jatiek a uložili ich do krypty evanjelického kostola neďaleko prešovského kolégia.
Spomienky Jána Rezíka vyšli v roku 1997 ako kniha Verejná prešovská poprava čiže Prešovské jatky 1687. Historickou štúdiou ju doplnil Peter Kónya.
zdroj: http://zlatyfond.sme.sk, www.ecav.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
