Ladislav Krivda: Práca novinára je ako droga

Nechcel som, aby táto značka zanikla, vraví dlhoročný vydavateľ Vranovských novín.

Ako vidí minulosť, súčasnosť i budúcnosť Vranovských novín ich dlhoročný vydavateľ a šéfredaktor, čerstvý dôchodca Ladislav Krivda. Čo bolo v jeho práci najťažšie a najkrajšie a ako dopadli takmer tri desiatky súdnych sporov?

Začnime od konca. Ako sa cítite na dôchodku? Darí sa Vám?

Ďakujem za opýtanie, ale zatiaľ som si ho neužil. Po ukončení vydávania novín v decembri 2016 ma čakalo sťahovanie redakcie, mnohé administratívne úkony súvisiace s ukončením zmlúv, ale aj rôzne daňové povinnosti. Verím, že po podaní daňového priznania budem mať čas venovať sa tomu, čo som dlhé roky kvôli pracovnej vyťaženosti zanedbával. Okrem rodiny a koníčkov sa konečne chcem venovať aj svojmu zdraviu.

Vranovské noviny ste začali vydávať v roku 1991. Štát už nechcel byť vydavateľom a túto činnosť mohol vykonávať iba vyštudovaný žurnalista, takže to, prirodzene, padlo na Vás. Nemali ste obavy?

Štát ukončil vydavateľskú činnosť na základe rozhodnutia vtedajšieho ministra vnútra Ladislava Pittnera z dôvodu finančnej straty, ktorú okresné noviny na Slovensku vykazovali. Všetci novinári dostali výpovede s tým, že okresný úrad umožní vydávanie novín samotnými novinármi alebo inými podnikateľskými subjektmi. Padol aj návrh, aby Vranovské noviny vydávalo mesto, ale vranovskí poslanci návrh zamietli. Bola to veľmi pohnutá doba plná nových zmien, zákonov, vyhlášok a nariadení.

Bolo nevyhnutné, aby okresné noviny ďalej vychádzali a zabezpečili informačné potreby obyvateľov. Internet vtedy neexistoval a ľudia boli odkázaní len na okresné noviny. Ja som už mal prichystané iné podnikateľské zámery, ale pod tlakom úradníkov a najmä čitateľov som sa dal presvedčiť a zaregistroval som nový týždenník s názvom Vranovský expres. Nakoniec som však od prednostu okresného úradu získal súhlas na prevzatie hlavičky Vranovských novín, aby bola zabezpečená ich kontinuita.

Okresnému úradu som zato v každom vydaní poskytol pol novinovej strany na uverejňovanie rôznych vyhlášok a oznamov. Podobnú dohodu som na určitý čas uzatvoril aj s mestom Vranov. Ale to nebolo všetko. Čakala ma náročná úloha eliminovať vysokú finančnú stratu, aby som na vydávanie novín nemusel doplácať.

Očakávali ste, že budete vydávať najpredávanejšie noviny až do dôchodku?

- Najprv to bola z núdze cnosť. Novinársku prax som mal, veď v redakcii som pracoval od roku 1980 a už počas štúdií na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave som sa intenzívne zaujímal, ako zefektívniť výrobu novín, skvalitniť ich obsah, skrátiť výrobnú lehotu, využiť výpočtovú techniku na vyhotovenie sadzby a podobne. Túto teóriu som naplno využil v praxi.

Nepredpokladal som, že sa s novinami dožijem dôchodku, lebo regionálna novinárčina je veľmi náročná práca a na mnohých iných projektoch sa dá zarobiť viac. Ale práca novinára je ako droga. Čím viac sa jej venujete, tým od vás viac žiada. O čomkoľvek novinár uvažuje, kamkoľvek sa pozrie, stále si kladie otázku, či by to bolo vhodné dať do novín, či by to zaujímalo čitateľov. Človek sa tejto takzvanej profesionálnej deformácie nemôže len tak zbaviť, napríklad odchodom do dôchodku.