MEDZANY. Pod Šarišským hradom, z opačnej strany, ako zvyknú jeho panorámu zobrazovať maliari, leží obec Medzany v okrese Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248, "kedy Kráľ Bela IV. listinou potvrdil, že výmenou za tri štvrtiny desiatku odvádzaného tunajšími poddanými jágerskému biskupovi Lambertovi daruje mu pozemkové majetky v obci, ktoré patrili do hradného panstva Šariš," píše sa v historickej publikácii o Medzanoch.
Starosta obce Jozef Kipikaša uviedol, že už v roku 1230, podľa niektorých publikovaných prameňov, dostal toto územie do majetku rád johanitov.
Na území obce sa ťažila ruda.
"Malo ísť o osídlencov z Nemecka, lebo stará časť obce sa dodnes nazýva Šváby," vysvetlil starosta.
V časti Nižný Počkaj bola odkrytá polozasypaná banská štôlňa.
Artefakty, ktoré na území obce objavili archeológovia, pochádzajú z lokality Nižný a Vyšný Počkaj a Suchý potok. Tvoria súčasť stálej expozície Krajského múzea v Prešove.
Ako vznikol názov obce?
Názov obce pochádza podľa historikov od slova medza vo význame hranica nejakého územia.
Starosta doplnil, že ľudia, aby im úrodnú pôdu nesplavovalo, robili si na pozemkoch kaskády - medze. Dávno ich rozryli, no dodnes sa zachovala jedna lokalita, ktorá ostala akoby v pôvodnom stave a volajú ju Medzi medze.
Názov obce je v písomných materiáloch z 13. - 14. storočia zväčša rozšírený o maďarský výraz patak (potok).
Kým sa názov ustálil do dnešnej podoby Medzany, používali sa viaceré pomenovania obce pomaďarčené alebo ovplyvnené nemčinou ako Megepataka, Megye, Megepathaka, Megyepathak, Medgye.
Do roku 1439 boli Medzany (Megepathaka) vlastníctvom kráľa a súčasťou hradného panstva Šariš.
Poddanské obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu. Polia obrábali pomocou kráv a volov, siala sa prevažne raž, ovos a pšenica. Pestovali sa strukoviny, mak, kapusta, pohánka a neskôr zemiaky.
Na výrobu plátna sa pestovalo konope, z jeho semien sa lisoval olej, ktorý používali v čase pôstu namiesto masti.
Želiari a podželiari nemali v užívaní žiadnu pôdu, pravdepodobne pracovali na majerských pozemkoch.
Erb a kroje
Kipikaša uviedol, že poľnohospodársky motív sa nachádza aj v erbe obce.
Tvorí ho modrý štít, v ktorom zo zelenej pažite medzi strieborným lemešom a čerieslom vyrastajú tri zlaté pšeničné klasy, na dvoch krajných sedia dva škovránky.
Heraldický erb vychádza z okrúhlej pečiatky obce, ktorá mala priemer 30 milimetrov a je datovaná rokom 1868. Keď obec pátrala po svojej histórii, pre pečatidlo boli až v Budapešti.
V Medzanoch sa nosil typický šarišský kroj. Muži mali úzke vyšívané nohavice s čiernym vzorom - pričesy, ktoré sa vsúvali do čižiem. Na bielu košeľu si obliekali lajblík. Klobúk bol olemovaný trikolórou.
Dodnes sú v obci ešte tri ženy, ktoré si do kostola obliekajú "kydle" - krojované sukne.
Vrchný kabátik si už prispôsobili terajšiemu štýlu obliekania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
