Zo slovesnosti a múdrosti našich predkov sa traduje, že ľudové pesničky sa rodili pri práci.
A nielen tam. Ľudia si nimi vraj aj uľahčovali bôle či vyjadrovali svoje radosti. Skrátka sa tvorili medzi ľuďmi a boli o nich.
Moji najbližší súputníci si už zvykli (alebo je to len moje zbožné prianie?), že si vždy čosi mrnčím popod nos.
Asi som sa mala narodiť pred 100 rokmi, žeby som si tak mohla švitoriť pri hrabaní sena.
No trošku to časovo nevyšlo, Pánbožko sa posadil do roku 2017. Ani teraz vyspevovanie síce nie je od veci, ale len ak si aspoň Ivanom Táslerom a ide ti to tak, že sa tým môžeš živiť.
V mojom prípade je to len taký (zlo)zvyk.
„To ty máš na každé slovo pesničku?“ Občas ma zdrbávajú, občas sa zasmejú, občas len otravne prevrátia očami, občas sa chytia a zaspievajú si so mnou.
Pravdou je, že na každé slovo isto nie, ale niekedy je to také situačné, že človek sa nemôže zdržať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
