Iba východniar ochutnal týchto 12 pokrmov

1. Trojuholníkové a tatarčané pirohy

Pirohy sú hneď po haluškách druhým najslávnejším tradičným slovenským jedlom. Nikde však nie sú také populárne a rozmanité ako na východnom Slovensku, kde má snáď každý región vlastný recept. Narozdiel od zvyšku Slovenska sa na východe robia pirohy väčšinou trojuholníkové. Ďalším špecifikom sú tzv. Tatarčané pirohy. Rozdiel medzi klasickými a tatarčanými pirohmi je v ceste. Cesto tatarčaných pirohov sa vyrába kombináciou pšeničnej hladkej múky a pohánkovej. Plnky východniarskych pirohov sú rôzne – zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.

Trojuholníkové pirohy z Humenného (zdroj: Viktória Mirvajová)

2. Džadky

Tradičné východniarske džadky (alebo džatky) sú valčeky zo zemiakového cesta, ktoré sa podľa tradičného receptu podávajú s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Svoj pôvod majú u Goralov, no rozšírili sa po celom východnom Slovensku. Dnes existuje mnoho vylepšených variant jedla, vrátane džadkov s kyslou kapustou, bryndzou či kyslou smotanou.

3. Košický med

Cukrovinka, ktorá má svoj pôvod už v názve. Ide o vylepšenú verziu známeho tureckého medu, teda dvoch oblátok spojených sladkým krémom. V tom košickom sú v plnke aj oriešky a želé. Pochúťku už nemusíte hľadať v obchode, ale dá sa nájsť množstvo receptov, podľa ktorých si dezert môžete urobiť aj doma.

4. Mačanka

Výdatná hubová polievka pochádza zo Šariša, ale je rozšírená vo viacerých regiónoch východného Slovenska. Výdatná polievka sa jedáva najmä na Vianoce a jej názov je odvodený od toho, že sa do nej máča chlieb. Pôvodný jednoduchý recept pozostávajúci z hríbov a kyslej kapustnej šťavy sa časom vylepšil pridávaním údeneho mäsa, klobásy a smotany.

Zemplínska mačanka s klobáskou (zdroj: TASR)

5. Tokajské víno

Východ Slovenska je aj rajom vinárov, a to vďaka vinohradníckej oblasti Tokaj, ktorá leží na rozhraní Maďarska a Slovenska. Tunajšie víno sa vyrába výlučne z hrozna odrôd Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta sú charakteristické svojou zlatavou farbou. Vinári ocenia najmä troj, štvor, päť a šesťputňový tokajský výber.

6. Holúbky

Hoci názov evokuje vtáka, holúbky s tými skutočnými holubmi nemajú nič spoločné. Ide o kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Toto jedlo je tradičným svadobným pokrmom a na východniarskej svadbe sa väčšinou podáva ako záverečný chod.

7. Bobaľky

Typický vianočný pokrm inde známy ako pupáky či opekance sa na východe volá bobaľky. Bobaľky z kysnutého cesta podávané s makom, medom a mliekom sú bodkou štedrovečernej večere. Mak v minulosti nechýbal na štedrovečernom stole najmä preto, že bol symbolom hojnosti.

Vianočné bobaľky s makom (zdroj: TASR)

8. Ciberej

Dnes Slováci ciberej poznajú skôr ako priezvisko moderátora Bruna. Pre rodených východniarov má však iný význam. Ciberej je mliečna zemiaková polievka, ktorá pochádza z regiónu Abov. V prvej polovici minulého storočia bola na jedálničku miestnych aspoň raz do týždňa, keďže sa skladá zo surovín, ktoré museli byť vždy doma. Tak ako väčšina východniarskych polievok, aj ciberej sa zajedá chlebom.

9. Kuľaša

Jedlo, ktoré s gulášom nemá nič spoločné, teda okrem podobného názvu. Kuľaša je kaša, ktorá sa varila na večeru zo zemiakov alebo kukuričnej krupice. Polievala sa opraženou slaninou na masti a zapíjala sa kyslým mliekom. Deťom sa podávala s rozpusteným maslom a sladkým mliekom.

10. Paska

Paska je tradičný obradný veľkonočný koláč. Hoci má sladkú chuť a pripomína vianočku, na východe sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám pozostávajúcim z údenej šunky, klobásy, vaječnej hrudky a plnky. Jeho názov pochádza od veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí Veľkú noc nazývajú Pascha.

Veľkonočná paska (zdroj: Flickr CC Michael Himbeault)

11. Kreple

Celé Slovensko má šišky, východniari majú kreple. Málokto vie, že sa toto sladké jedlo, ktoré sa u nás pripravuje najmä na fašiangy, dostalo na Slovensko z Nemecka cez Spiš už v 12. storočí. Názov kreple je odvodený od nemeckého Kreaple. Do cesta pôvodných spišských kreplí sa pridáva aj tvaroh. Zvykli sa piecť posledný štvrtok pred veľkonočným pôstom, počas ktorého sa mastné jedlá už jesť nesmeli.

12. Šariš

Okrem výnimočných jedál má východné Slovensko aj unikátne pivo, na ktoré srdcom východniari nedajú dopustiť. Tento rok oslavuje pivovar spod Šarišského hradu 50. výročie od uvarenia prvej várky. Pri tejto príležitosti sa majstri pivovari rozhodli, že uvaria najlepšie pivo, aké kedy opustilo brány ich pivovaru.

Uvarili novú Šariš Zlatú 12°, do ktorej pridali viac karamelového sladu. Ten mu dodal intenzívnu zlatú farbu a plnú, bohatšiu, chuť. Trojité chmelenie dáva Zlatej dvanástke intenzívnu chmeľovú arómu a príjemnú horkosť, ktorá vyvažuje karamelové tóny. Nový Šariš má teraz takú plnú chuť a zlatú farbu, akú nemá žiadny iný slovenský ležiak.