Veľká noc je zvláštnym časom. Opäť je to obdobie, keď v obchodoch nestíhajú dokladať tovar, všetky výjazdy z obchodných centier sú permanentne upchaté a ľudia sa bláznia za šunkou a mliekom. Lebo Veľká noc.
Aj tu zajačiky a vajíčka strašia z každej strany hneď, ako z pultov stiahnu mikulášov a anjelikov.
Na druhej strane, nie je natoľko ospevovaná ako Vianoce. Predsa len, vtedy je všetko také sladké, milé, zasnežené, rolničkové, rozsvietené, koledové. Veľká noc síce prebúdza do jari, ale to duchovno, tak sa mi zdá, tu nie je ani len sčasti tak propagované, ako je to pri Vianociach.
Predsa len, tu je viac utrpenia, bolesti, viac negatívnych emócií.
Osobne mám veľmi rada Živú krížovú cestu, ktorá sa odohráva v prešovských uliciach každý rok.
Samozrejme, že názory na ňu sú rôzne. Niekomu sa páči a precítia ju. Iní sa len divia, že také niečo ešte nejakí „blázni“ idú opakovať, ďalší sa pohoršujú, že ako sa môžu deti na také čosi pozerať.
Na aké stoky sa pozerajú v televízii, to v tej chvíli akosi nikomu nenapadne. Tam je to predsa „len“ televízia. Neškodná. A tu je nejaké bičovanie a nesenie kríža priamo pred ich očami, s emóciami aj slzami a krikom. Príliš živé, príliš realistické. A to bez ohľadu na to, či je človek veriaci, či neveriaci.
Ak sa zamyslí len na chvíľu nad tým, že tu ide o to, čo sa reálne stalo, musí sa zamyslieť sám nad sebou. Nad tým, čoho všetkého je schopný.
Nielen v kontexte toho, čo bolo pred 2000 rokmi a zdá sa to „staré a historické“.
Stačí sa pozrieť napríklad i len necelé storočie dozadu, na holokaust, na vyhladzovacie tábory. Keď človek (opäť) zabíjal človeka vedome. Útoky posledných dní tiež znepokojujú svet. Príliš veľa násilia, príliš veľa atentátov, vrážd.
Stále je to však o tom, kde je miera ľudskosti a lásky človeka voči človeku.
Áno, onen už ľudový výrok nášho predsedu parlamentu Andreja Danka vzbudzuje úsmev od čias svojho vzniku.
„Žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako dokáže dať len človek človeku. Ale žiaden iný človek nedokáže rozdať toľko zla, poníženia a urážok inému, ako je to dané nám, ľuďom.“
Nech táto štylizácia vyznie akokoľvek komicky, podstata je až príliš presná.
Nie meteority, nie globálne otepľovanie. My sami sa vyhubíme, ak sa skoro nespamätáme. Veľká noc je časom zamyslieť sa aj sám nad sebou a nad tým, čím a kým som pre toho druhého.
Pokojné sviatky.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 14, v predaji od 12. 4. do 18. 4.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
