Aj pravoslávni veriaci slávia Vzkriesenie Isusa Christa

SVIDNÍK. Sviatok Vzkriesenia Isusa Christa v nedeľu slávia i pravoslávni veriaci. Majú ho zväčša v inom termíne ako ostatné kresťanské cirkvi.

Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov.

Jeho súčasťou je i posväcovanie paschálnych jedál.

"Je to sviatok všetkých sviatkov a ústredný zázrak našej viery, lebo ako hovorí svätý apoštol Pavol, keby nebolo vzkriesenia, všetko by bolo zbytočné a márne, naša viera i kázeň. Christovo Vzkriesenie je prameňom radosti a nádeje. Dnes sa radujeme po 40-dňovom pôste, aby sme oslávili vzkrieseného nášho Spasiteľa Isusa Christa, ktorý zvíťazil nad smrťou. Pre nás kresťanov je to obrovská nádej, veľká radosť, že môžeme byť účastní na tejto radosti. Radosti z toho, že náš Boh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých," uviedol duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce vo Svidníku Ján Sovič.

Posvätenie jedla

Ako ďalej uviedol, do Svidníka i do viacerých chrámov na Slovensku bol v nedeľu v skorých ranných hodinách prinesený takzvaný Blahodatný oheň zo Svätej Zeme.

Podľa tradície sa vždy v sobotu pred Paschou v hrobe Isusa Christa pravoslávnemu Jeruzalemskému patriarchovi samé od seba zapaľujú sviece. Prvá zmienka o tejto udalosti je z deviateho storočia.

Veriaci si na nedeľnú liturgiu so sebou priniesli i košíky, v ktorých mali šunku, klobásu, syr, maslo a ďalšie jedlá.

"Je zvykom nielen v pravoslávnej cirkvi, ale celkovo v kresťanských cirkvách, že sa posväcujú jedlá z dôvodu, aby ľudia aj takýmto fyzickým spôsobom prispeli k oslave Vzkrieseného Christa," vysvetlil Sovič.

Ako dodal, pravoslávna cirkev slávi sviatok Vzkriesenia Isusa Christa alebo Paschu zväčša neskôr, ako ostatné kresťanské cirkvi.

"Termín sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu. Z času na čas sa stáva, že slávime Paschu v rovnakom termíne východní i západní kresťania," dodal Sovič.

K pravoslávnej cirkvi sa na Slovensku hlási približne 50 000 veriacich.