Ale deň začína hneď krajšie, keď je naporúdzi taxík. Škoda len, že taký, ktorý si „musím“ (teda chcem) sama odšoférovať.
Majiteľ vozidla si ešte nie je celkom istý čistotou krvi vo svojich cievach. Taxikárku spravím veľmi rada. Šoférovanie, to ja môžem. A ešte zadarmo. Veď darmo, 50 centov je predsa len pol eura.
Sadám do auta. Do roboty to z „trojky“ na Jarkovú nie je ďaleko. Ale keď dávajú, ber. Keď núkajú, šoféruj.
Ešte asi žijem vo víkendovej eufórii (hej, už je po pôste, už začínajú akcie a domov budem chodiť len utrieť prach). Viac unavená ako oddýchnutá, ale veď pondelkové ráno ešte nikdy nemalo status skvostného dňa, čo si budeme klamať.
Spolujazdec má však dobrú náladu, je o čom rozprávať. A čím rýchlejšie, veď o chvíľu už nebude priestor na kvákanie, ide sa do roboty.
Asi sme sa obaja pozabudli. Zrazu bolo času ako čečiny. Volgogradská celá zapchatá, od križovatky Obrancov mieru – Levočská kolóna až po koniec Clementisovej.
Pozrieme vedľa – Levočská je na tom rovnako. Ešte že slnko svieti. Asi sme si mali vziať kávu do termosky, tak hodnotíme. Neskoro.
Ale keby môj závozník vybehol z auta v kolóne do Kauflandu, spokojne stihne kúpiť ešte aj pečivo a prisadnúť si na semaforoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
