SABINOV. Beáta Futejová pochádza z obce Ražňany pri Sabinove. Je dlhoročnou členkou Karate klubu v Sabinove, kde momentálne pôsobí aj ako zástupkyňa predsedu.
„Civilne som špeciálny pedagóg doobeda a finančný maklér poobede. Čiže som univerzálna,“ prezrádza na úvod karatistka Beáta Futejová.
Počas celého súťažného obdobia sa jej podarilo získať viac ako sto medailí z domácich i zahraničných turnajov. Okrem karate sa rada venuje posilňovni, prípadne zumbe.
Trénerka i rozhodkyňa
V klube sa venuje ako trénerka deťom a stala sa aj rozhodkyňou.
„V súčasnosti som tréner 3. triedy, trénujem skôr menšie deti, ktoré si vyžadujú viac trpezlivosti ako tím A,B, kde sú deti staršie, disciplinovanejšie a na vyššej športovej úrovni. Rozhodujem skôr menšie turnaje ako Turnaj nádejí, ktorý pripravujeme aj tento rok na jeseň,“ objasňuje Beáta s tým, že v klube rozhodcov majú, ale nie je zlé mať ďalších.
„Poslali ma teda na skúšky rozhodcov. Bolo to zaujímavé, keďže som z praxe v kata aj kumite – viem teda posúdiť zápas lepšie. Páčilo sa mi, keď ma nevedeli iní tréneri a koučovia zaradiť a po zápase sa pýtali, čo je to za dobrú rozhodkyňu,“ s úsmevom spomína na svoje rozhodcovské začiatky.
Dôležitá je aj podpora od rodičov
Beáta Futejová konštatuje, čo je najdôležitejšie pri trénerskej práci s deťmi: „Pre deti je dôležitý základ v jednotlivých technikách a postojoch, z ktorých sa potom skladajú katy. Pribúdajú nové techniky a postoje, preto ak sa tu niečo zanedbá, ťažšie sa to opravuje. Treba to ale kombinovať s pohybovou hrou, súťažou, kamarátskym, ale aj priam rodičovským prístupom, lebo deti nevydržia pri jednej činnosti ani 15 minút.“
Práca s deťmi ju obohacuje o nové skúsenosti a učí ju väčšej trpezlivosti, zároveň v nej cibrí zmysel pre modulovanie rôznych situácií.
„Napriek tomu, že je dnes IT doba, sú deti, ktoré sú šikovné a talentované, ale aj tie, čo si to vydrú a talentovaných rovesníkov predbehnú. Treba sa venovať všetkým, ale hlavne ich to musí baviť. Významnú úlohu tu hrá aj podržanie ich vlastnými rodičmi, najmä v ťažkej chvíli, keď sa ich deťom nechce,“ tvrdí Beáta.
Aj keď karate nie je priveľmi finančne náročný šport, predsa len Beáta potvrdzuje, že v dnešnej dobe si vyžaduje oveľa viac financií, ktoré sú potrebné na dochádzanie na tréningy a súťaže, na celú výbavu od kimona po chrániče.
„Karate nie je také preferované ako napr. futbal... Ale so sponzormi, rodičmi a s dobrým tímom sa to dá,“ vraví Beáta.
Beátina cesta ku karate
Vráťme sa však v čase a položme Beáte otázku, ako sa dostala ku samotnému karate. „Otec si chcel splniť sen a zapísať ma na husle. Ušla som, ale na výtvarnú, no otec nebol spokojný, preto karate bol dobrý kompromis.“
Ako ďalej pripomína, karate bolo tvrdšie a tradičnejšie ako dnes. „Bola som prekvapená, ale zvykala som si na záťaž a bolesť. Zo začiatku sa mi nedarilo vôbec. Až po viacerých skúsenostiach zo súťaží som začala vyhrávať. Skvelý pocit. Medaila je zhmotnenie driny na tréningoch, čo stojí za to,“ uznáva opodstatnenosť náročných tréningov.
Rada si aj po rokoch spomína na svojich trénerov, ktorí ju postupne vovádzali do sveta karate. „Jozef Machala, Peter Križan, Viliam Demko, neskôr aj Anton Skladaný a Marek Zborovjan. Všetci sú stále aktívni, klobúk dole,“ s vďačnosťou vymenúva svojich sprievodcov na ceste hlb-šieho spoznávania tohto športu.
Vzápätí hovorí o tom, čo jej dali títo tréneri do života: „Sebazaprenie. Vraví sa, že úspešní športovci dosahujú úspechy aj v živote. Môžem potvrdiť, že na tom niečo bude.“
A v čom pociťovala najväčšiu podporu od svojich rodičov? „Zo začiatku som ich podporu vnímala najmä čo sa týka financovania. Neskôr to bol napríklad moment, keď mama plakala, keď som počas zápasu dostala do zlomeného nosa. Vtedy som pochopila, že je dobré vedieť, že niekto sa o vás bojí.“
Úspechy doma i v zahraničí
Pristavme sa teraz pri niektorých výrazných úspechoch Beáty Futejovej.
„Majstrovstvá Slovenska som paradoxne vyhrala menej krát ako Európu. Vtedy najvyššia súťaž v mojej kategórii bol Európsky pohár. Vyhrala som ho 2 roky po sebe. Ani neviem ako. Ale dodnes si pamätám pieseň, ktorú hrali, keď som vystupovala na stupeň víťazov. Súťažila som vtedy v kumite mladších žiačok do 35 kg,“ vracia sa k momentom, na ktoré nikdy nezabudne.
Beáte sa podarilo zvíťaziť aj na iných turnajoch. „Vyhrala som viackrát medzinárodné turnaje na Slovensku, napr. Gishin Cup v Košiciach, kde pravidelne bolo približne 18 krajín,“ pripomína s tým, že priamo v zahraničí sa nevedela “rozzápasiť“.
„Bola som v zahraničí celkovo len trikrát, za reprezentáciu som mala ísť na majstrovstvá Európy na Cyprus, ale musela som nečakane prerušiť športové kumite,“ konkretizuje.
Karate klub napreduje
Na záver Beáta Futejová približuje momentálnu situáciu v klube aj výzvy, ktoré stoja pred jeho členmi: „Náš klub bol po rozdelení dosť v úzadí. Vzali nám odchovancov, boli sme na tom horšie s financiami, trénermi, deťmi a tým činom aj s výsledkami. Nevzdali sme sa, ale zachovali sme meno klubu. Pod vedením Mareka Zborovjana – ktorý srdcom športovca vybaví všetko – a pod vedením skvelých trénerov od Jožka Machalu cez Petra Križana, Fera Vargu až po moju maličkosť máme dnes skvelú základňu detí, väčšiu podporu od mesta Sabinov a samozrejme aj výsledky. Naše ambície sú jasné. Napredovať a stať sa obávaným klubom a postupne naše decká vyniesť na najpoprednejšie súťaže až po olympiádu.“
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY - MY, č. 17/2017, v predaji od 2. 5. do 8. 5.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
