„Píšem, píšem babke list, dám pečiatku, môže ísť.“ Takú riekanku nás ako deti kedysi učili.
List vždy mal a má svoje zvláštne čaro. Teda, aspoň pre mňa. Možno aj preto som si svojho času (rozumej, keď ešte existovala len pevná linka a dva veľké počítače sme mali v škole skôr ako atrakciu) písala asi s každou kamarátkou, ktorú som si na táboroch či súťažiach našla.
Naťukať pár viet do mejlu, to zvládne každý. Sadnúť si k listu a dať naň kúsok seba, to už je iný level.
Dnes určite. Ale predsa len ešte poštárky stále majú komu listy nosiť (a nie sú to len tie z banky a od poisťovne).
Človek by si myslel, že aj absurdita má svoje hranice. Nemá. Opäť a znova o tom presviedčajú práve „tí hore“. Čo stoja na čele tejto krajiny. A mali by byť, prosím pekne, jej výkladnou skriňou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
