ŠARIŠSKÁ TRSTENÁ. Helena Lastivková, rodená Gnapová, patrí k najstarším obyvateľom v Prešovskom kraji.
Narodila sa 7. mája 1916, v tomto roku oslávila svoje 101. narodeniny.
Oslávenkyňa má tri deti, sedem vnúčat a 25 pravnúčat.
„Babka sa drží dobre, teší sa zo života a zo svojej rodiny. Jej život ide teraz pomaly, ale pokojne. Ďakujeme Pánu Bohu za jej požehnaný vek. Nech jej v ďalších rokoch nechýba pevné zdravie, pokoj v rodinnom kruhu, hojnosť božieho požehnania a ochrana Panny Márie, praje si jej rodina,“ prezradila jej vnučka Monika Piskurová.
Najradšej má podľa nej pravnúčatá.
„Pýta sa na ne a poteší sa každej návšteve. Teraz viac oddychuje, posedí si s nami doma. Je stále usmievavá, optimistická a má rada spoločnosť. Napriek slabšiemu sluchu má záujem o rozhovory s ľuďmi. Vie sa radovať i z maličkostí, napríklad že je teplejšie počasie, aby mohla vyjsť častejšie na dvor a pozrieť sa do záhrady. Chutí jej jesť, hlavne chlieb s lekvárom, cestoviny, zemiaky s mliekom a múčne jedlá. Jej denným rituálom je káva.“
Dvakrát vydatá
Väčšinu svojho života prežila Helena v obci Kurima (okres Bardejov), kde sa mnoho rodákov dožíva vyššieho veku.
Po nedávnej smrti 105-ročnej Márie Mihňákovej je momentálne i tam najstaršou občiankou.
Pochádza z obce Marhaň, mala štyroch súrodencov. V Kurime slúžila na gazdovstve, pracovala na JRD. Po svadbe s Jozefom Urdom, s ktorým mala dve deti, mladá ovdovela.
Syn Jozef jej mladý tragicky zahynul pri autonehode a pred tromi rokmi zomrel aj druhý syn Vincent. Z druhého manželstva s Jánom Lastivkom sa jej narodila dcéra Helena Centeková (70), ktorá sa o ňu stará s manželom (70), synom a nevestou.
Na rodnú obec babička stále rada spomína a aj dnes tam rada chodieva. Dodnes tiež rada pomáha iným a nikdy nezabúdala na zvieratá.
„Kým sa postarala o seba, obslúžila iných a obriadila zvieratá. Veľa sa modlí, viera ju posilňuje. Okrem omší si s deťmi pozrie rozprávky. Obeta, štedrosť a starostlivosť ju sprevádzajú celý život. A robí najlepšie pirohy na svete,“ vraví Monika.
Vyžívala sa v domácich prácach
V 99 rokoch ju operovali na pruh, no nerada bedákala. Až vtedy spoznala tablety.
„Nikdy sa nesťažovala. Nechcela nám povedať, čo ju trápi. Stále hovorila že to prejde, že bude tak, ako dá Boh. Dovtedy nebrala a ani nechcela užívať žiadne lieky. Pár dní po operácii už bola našťastie na nohách a domov ju prepustili bez komplikácií,“ prezradila rodina Centeková.
Dovtedy bola ešte čulá, aktívna a zručná.
„Donedávna sa zapájala do domácich prác, pri ktorých sa vyžívala. Prácu vždy považovala za relax, riadila sa heslom Práca šľachtí človeka. Najradšej vyšívala, okrem toho háčkovala a tkala koberce. Šila kroje, čepce, obrúsky, zástery, obrazy a štafety pre obec. Aj nám, vnúčatám, našila veľa blúzok, sukní či vankúšov, všetkým musela z každého aspoň po jednom. Nikdy ju vyšívanie neomrzelo, stále sa k nemu vracala. Mala rozrobených aj viac vecí naraz a všetko stíhala dokončiť, veľa ma naučila,“ hovorí Monika, ktorá zdedila vzťah k šitiu a talent po svojej babičke.
Aj dnes rada pomôže, ak vládze. „Občas jej dáme zošiť a zaplátať aspoň niečo jednoduchšie či načistiť zemiaky, aby mala nejakú činnosť. Vždy ju bavilo aj záhradkárčenie – sadenie, okopávanie a kvety. Rada sa tiež parádila a chodila pekne zladená. Dlhé vlasy si každé ráno učesala do drdolu, aby šatka pekne sedela na hlave. Bola to stále poriadna domáca gazdinka,“ dodáva jej rodina.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 19/2017, v predaji od utorka 16. 5. do pondelka 22. 5.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
