PREŠOV. Výstavu kresieb a akvarelov zakladateľa Židovského múzea v Prešove Eugena Bárkányho vo štvrtok slávnostne otvorili v priestoroch prešovskej Ortodoxnej synagógy.
Verejnosti boli vystavené diela sprístupnené vôbec po prvýkrát. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila aj premiéra hodinového dokumentu o jeho živote a diele.
Dokumentácia vzácnych pamiatok
Výstava prezentuje obrazovú dokumentáciu židovských pamiatok vyhotovenú Bárkányim v 60. rokoch 20. storočia.
Vystavených je 50 originálov z celkového počtu 323 diel nájdených v archívoch Pamiatkového úradu SR.
Zobrazené sú na nich mnohé, dnes väčšinou už zaniknuté synagógy. Materiál zachytáva 121 židovských náboženských obcí a pamiatok na Slovensku.
Toto Barkányho dielo odovzdané v roku 1965 je pozoruhodné nielen kvalitou a rozsahom, ale aj tým, že ho realizoval ako takmer 80-ročný.
„Je to významný počin už aj preto, lebo tieto akvarely ešte nikdy neuzreli svetlo sveta, boli ukryté v archívoch a po prvýkrát budú vystavené pre širokú verejnosť, ktorá si ich môže pozrieť,“ povedal tajomník Židovskej náboženskej obce (ŽNO) v Prešove Peter Chudý.
Zložitý osud zbierky
Eugen Bárkány založil v Prešove prvé Židovské múzeum na území Slovenska v roku 1928.
Fungovalo do roku 1938, počas 2. svetovej vojny bola zbierka uzamknutá v bývalej bašte, tzv. Kumšte spolu s archívom mesta Košice.
Po návrate z vojny musel Bárkány zbierku vysťahovať do Prahy.
Do Prešova sa vrátila až v roku 1993, odkedy je jej časť vystavená v priestoroch Múzea židovskej kultúry v Prešove.
„Výstava, ktorú otvárame, je veľmi významnou udalosťou pre židovskú komunitu v rámci Prešova, ale aj všeobecne, keďže Bárkany bol významný predstaviteľ židovskej komunity a významný zberateľ židovských pamiatok. Vďaka nemu sa zachovalo množstvo židovských pamiatok, ktoré môžeme v našom múzeu vystavovať,“ dodal Chudý.
Dokumentárny film
Súčasťou vernisáže bola aj premiéra dokumentárneho filmu Ani silou, ani násilím, ale duchom.
Zachytáva vznik prvého Židovského múzea ako aj Bárkányho tvorbu, dielo a prínos pre židovskú komunitu, majoritnú spoločnosť i pre budúce generácie.
Autorom z nadácie Alexandra Eckerdta pod vedením režiséra Petra Hrabinského a producentky Evy Kratochvílovej sa podarilo zaznamenať svedectvá ľudí, ktorí Barkányho poznali.
„Príprava filmu trvala dva roky. V prípravnej fáze sme sa zaoberali hľadaním archívnych materiálov, fotografií, korešpondencie a pátraním po ľuďoch, ktorí ešte žijú a poznali, pracovali alebo to boli rodinní priatelia manželov Bárkányovcov. Mali sme ešte to šťastie, že sa nám zopár ľudí podarilo nájsť,“ uviedla Kratochvílová.
Dodala, že v niektorých prípadoch sa svedectvá podarilo vzhľadom na vek účinkujúcich uchovať doslova v poslednej chvíli.
Významná postava dejín
Významný slovenský historik, stavebný inžinier, reštaurátor a maliar Eugen Bárkány sa narodil v auguste 1885 v obci Šarišské Lúky pri Prešove.
Bol známy aj ako maliar a portrétista. Začiatok úspešnej kariéry stavebného inžiniera prerušila prvá svetová vojna, počas ktorej sa dostal do ruského zajatia.
Druhú svetovú vojnu prežil vďaka emigrácii do Budapešti, kde s manželkou žili pod falošnými menami.
Prišli o všetok majetok, no ich prenasledovanie pokračovalo aj počas komunistického režimu.
Ten im prisúdil nálepku nespoľahlivých, museli sa vysťahovať z Prešova a bývať v skromných podmienkach v okolitých dedinách.
Po odchode do dôchodku sa presťahovali do Bratislavy, kde 3. novembra 1967 Eugen Bárkány zomrel.
Zhromaždil jedinečnú zbierku
Počas svojho života ale zásluhou svojej veľkej zberateľskej činnosti zhromaždil do 3 200 predmetov súvisiacich so židovskou tradíciou.
Spolu so svojou manželkou zbierali, zachraňovali a dokumentovali všetko židovské, čo sa zachovalo počas 2. svetovej vojny.
Pri svojich cestách po Slovensku sa zameriaval aj na výskum židovskej kultúry.
V súčasnosti má prešovská ŽNO v depozitoch tisícky obradných judaík, ale aj predmetov bežného života židovského obyvateľstva na východnom Slovensku, ktoré Bárkány zozbieral a uchránil pred vojnou.
Zhruba polovica je vystavená v priestoroch ženskej galérie prešovskej synagógy. Mnohé z nich ale ešte nie sú muzeálne spracované.
Ako uviedol Chudý, ŽNO v Prešove pripravuje ďalšie priestory, aby aj tieto mohli vystaviť pre verejnosť.
„Plánujeme postupne rozšíriť prehliadku týchto judaík a artefaktov, aby najmä školská mládež, ale i široká verejnosť, sa s nimi mohla bližšie zoznámiť,“ uviedol tajomník ŽNO v Prešove.
Nové priestory sa nachádzajú v priemyselnej budove židovského suburbia na Okružnej ulici a ŽNO ich postupne rekonštruuje.
„Hrubá stavba je už dokončená, treba vytvoriť vnútorné priestory. Vízia je ukončiť túto akciu do dvoch až troch rokov,“ prezradil Chudý.
Výstava akvarelov a kresieb E. Bárkányho potrvá v priestoroch prešovskej synagógy do konca novembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
