Vychovávať dieťa je nepochybne náročná celoživotná úloha.
Čo však v prípade, keď sa príroda postará o to, aby bolo prekvapenie hneď trojnásobné? Že sa to dá zvládnuť bravúrne, toho dôkazom je aj rodina Hladkých s ich trojičkami.
Súrodenci Ivka, Emka a Tomáško. V lete bude trojlístok oslavovať svoje už štvrté narodeniny.
Deti rastú ako z vody, užívajú si dom
Naša prvá návšteva v tejto rodine bola v decembri v roku 2015. Vtedy, krátko pred Vianocami, sme sa zoznámili s tým, ako sa žije v domácnosti, kde okrem lásky nechýba ustavičný hluk. 2,5-roční súrodenci Emka, Ivka a Tomáško očarili na prvý pohľad svojím úsmevom, poslušnosťou a šikovnosťou.
Teraz sme sa za nimi vybrali opäť. Cesta však bola o čosi dlhšia. Ako deti rastú, tak rastie napríklad aj potreba ich pohybu, a preto bytovku v Prešove vymenili za dom na dedine v blízkosti Košíc.
A voľba je to vskutku výborná. Veľký dom so záhradou a terasou sú pre deti ideálne a vraj sa ho stále nevedia nabažiť.
Rodičia sú prirodzená autorita
V dome nás už víta šesť párov zvedavých očí. Pekne pozdravia a hneď sa rozbehnú do detskej izby.
Počas celého rozhovoru sa pri nás v obývačke striedajú, vždy sa ukáže niekto iný, aj s hračkou či len tak, uchmatnúť si niečo zo stola. Vždy však s pohľadom upretým na mamku, či smú. Výchova na prvom mieste.
Na stole sú aj pralinky s likérom. Upútajú pozornosť, Emka sa natiahne po nich.
„Miláčik, tieto sú s alkoholom. Máš rada alkohol?“
„Nie,“ pohotovo odpovie Emka.
„Tak si ich neber,“ upozorní mamka. A poslušná Emka kývne hlavou a hneď sa rozbehne za svojou „partiou“. Mamku i tatíka treba počúvať.
Škôlkari, ktorých počuť
Mama Petra rozpráva o tom, ako sa aktuálne majú, čo je v rodine nového.
Pomedzi to odpovie na x otázok a prosieb, ktorými ju deti zasypávajú. Už to nie sú „malí špunti“, ale veľkí škôlkari.
Opatrovateľku už nemajú. Tá najlepšia, akú dosiaľ vraj mali, teta Dada, ich však stále rada navštívi. Je im ako stará mama, súčasť rodiny.
„Veľmi veľa som sa od nej naučila, je to neskutočne dobrý a milý človek,“ vysvetlila Petra.
Teraz si s deťmi „užívajú“ pani učiteľky v škôlke. Tam vraj problém nemajú, sú traja, tak opäť sú „bandou“, ktorá drží spolu.
Vraj len pani učiteľky majú občas problém, že sú ukričané. To však je podľa Petry prirodzené.
„Je to celkom logické, keďže od narodenia boli uspokojené potreby toho, kto viac kričal,“ opísala mamina.
Noci už „vyspatejšie“, uspávanky musia byť
V časoch, keď boli deti maličké, pravidelne pri nich v noci dávali pozor nielen rodičia, ale súčasťou ich domácnosti bolo na striedačku aj široké príbuzenstvo. Predsa len, trojičky sú ťažký oriešok.
Teraz je to vraj už iné. Deti spia vo svojich postieľkach, ktoré nám s hrdosťou ukázali.
Problém s uspávaním nie je žiaden.
„Každý si ľahne do postele, prečítame si rozprávky. Teda, ja čítam, ocko si vymýšľa,“ vysvetľuje mama.
Hneď aj testujeme, ktoré rozprávky sú lepšie.
„Ivka, kto hovorí lepšie rozprávky – ocko alebo mamka?“
„Oci,“ odpovie šibalsky Ivka. Dôvod je vraj prostý – v ockových rozprávkach sa objavia aj Elzy aj mimóni, traktor, bager a všetky aktuálne rozprávkové postavičky.
Už takmer 4 roky počúvajú okrem toho i tie isté uspávanky. Zmena vraj neprichádza do úvahy, aj keď to skúšali.
Favoritom je u Hladkých CD Katky Koščovej a Maťa Husovského.
„Mohli by vydať ďalšie CD, týmto ich o to pekne prosím,“ smeje sa mamina.
Vo svojom kráľovstve. (zdroj: Mária Pihuličová)Sú to také šrotovníky
Dilemy, ktoré niektoré mamičky musia riešiť, že ich deti nechcú jesť, Hladkí nepoznajú.
„Zjedia všetko, sú to také malé šrotovníky,“ dozvedáme sa od mamy, ktorá sa o ne stará ukážkovo, vyrába si sama napríklad aj domáci syr.
Keď sme trojčatá navštívili prvýkrát, sladkosti nejedli, Petra dohliadala hlavne na zdravú stravu.
Teraz je to už inak, dobrý keksík vždy poteší. Veľkou výhodou však je, že deti sa naučili jesť a majú veľmi rady ovocie.
Pojedia toho podľa mamky vraj vždy veľmi veľa, apetít nechýba ani jednému z nich.
Vždy držať spolu
Ako to už v početných rodinách býva, núdza nie je ani o neplechy.
Tomáško je vraj napríklad veľký šibal. Mamka si zaspomínala napríklad na situáciu, keď ráno vstal prvý a z košíka v kuchyni vyjedol veľkonočné čokoládové dobroty. Zostala po ňom len polovica zajaca. Tomáško dostal k svojmu činu napomenutie a vysvetlenie. A zvyšok čokolády ostal pre jeho sestričky.
„Zobrala som tú polovicu zajaca a dala dievčatám. A ony mu hneď oddelili – Tomáško, ešte aj pre teba,“ opisuje mamina úžasnú súrodeneckú družnosť.
„Stále na seba myslia,“ tvrdí Peťa.
Aj v prípade, že sa objavia len dva kusy čokolády, automaticky si ju delia tak, aby z nej mal každý.
Rovnako si „delia“ aj choroby, ak ochorie jedno dieťa, takmer vždy to chytia aj ostatné.
Podľa mamy sú také trojčatá aj fantastickou skúškou vzťahu. „Vydrží také niečo len máloktorý chlap,“ konštatuje s úsmevom šikovná mama a tatík len s úsmevom prikyvuje.
S ockom Peťom je vždy o zábavu postarané. (zdroj: Mária Pihuličová)Pomaly sa začínajú odlišovať
Počas našej návštevy sa pri nás najviac zdržiava Tomáško, ukáže všetky svoje poklady. Masku Spidermana, pušku, pištoľ s nábojmi. O pár minút pribehne aj s kočíkom. Modrým. Za pätami sú mu dievčatá s ružovými kočíkmi.
Ako sa dozvedáme, ešte stále sa hrávajú spolu a napríklad aj detský kočík musí byť trojmo.
Tomáško však už vraj začína ukazovať svoju mužskú stránku a čoraz viac ho lákajú pištole, čo, naopak, dievčatá „nemusia“. Ale jednou z najobľúbenejších činností je nepochybne skákanie na trampolíne u susedov.
Všetko trojmo
Trikrát to isté, napríklad pri takých papučkách, platí aj v tomto prípade. S oblečením to však vraj nie je vždy sranda.
„Je problém nájsť takto rovnaké, lebo spravidla, vždy čo sa páči alebo je to v akcii, tak to nemajú.“ Peťa je však obdivuhodná energická a usmievavá žena, ktorá všetko zvláda s nadhľadom a profesionálne.
„Základom všetkého je pozitívny prístup,“ vysvetľuje. Napríklad aj na margo toho, že keď sa dozvedela, že čakajú trojičky, čo bude po tom, keď sa narodia, si vraj akosi „nenaplánovala“. S optimizmom to však zvláda bravúrne.
Mama Peťa so svojimi pokladmi, vytúženými, vyprosenými. (zdroj: Mária Pihuličová)Braček? Môže byť!
Pri otázke, čo je najväčším problémom, Petra odpovedá jasne.
„Príroda mi zabudla dať narásť jednu ruku,“ smeje sa. „Keď ideš vonku, tak jedno dieťa ti plače, lebo ťa nemá za čo chytiť,“ opisuje realitu mamy trojčiat. Teraz to vraj rôznymi trikmi vysvetľuje, problém bol, keď boli menší.
„Vtedy sme si zobrali jeden veľký šál, ja za jeden koniec a deti za druhý. Aby to bolo spravodlivé.“
Napriek tomu, že je v dome skutočne živo, Tomáško by privítal ďalšiu spoločnosť.
„Chcel by si bračeka?“
„Áno,“ odpovedá so šibalským úsmevom.
A s rovnakým sa na neho pozrú aj mamka s ockom.
Tri hodiny na návšteve zbehnú ako voda. Vyprevádza nás celá rodina, rozlúčiť sa príde každý postupne pomedzi to, ako prebehne záhradu, niečo nájde, pri niečom sa pristaví, niečo donesie ukázať.
Ale Tomáš, ako zástupca mužskej zostavy trojčiat, opäť nesklame. Vybozkáva na niekoľkokrát.
A opäť s huncútskym úsmevom zdvihne ruku: „Čau!“
Láska, radosť, veselosť a súdržnosť sú u Hladkých tým drahocenným pokladom, z ktorého si človek odnáša do zásoby ešte aj domov.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny číslo 21, v predaji od 30. 5. do 5. 6.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
