VRANOV NAD TOPĽOU. Prázdny priemyselný park Ferovo vyvoláva v ľuďoch polemiku už dlhú dobu.
Nielen tým, že kompetentní tam za deväť rokov nedokázali pritiahnuť vhodných investorov, ale aj tým, že aj keď sa nejaký našiel, obavy miestnych o už ak tak poznačené životné prostredie boli väčšie ako pozitíva plynúce z vidiny niekoľkých novovytvorených pracovných miest.
Príkladom toho je spoločnosť Plasma Energy, ktorá by chcela vo vranovskom priemyselnom parku zneškodňovať elektroodpad. Obyvatelia z toho majú obavy, keďže ako sa ukázalo, likvidovať sa tam má aj nebezpečný odpad.
Rozhovor vyšiel v týždenníku Vranovské noviny.
O téme plazmového spracovania odpadov sa Vranovské noviny rozprávali s Branislavom Moňokom z neziskovej organizácie Priatelia Zeme SPZ, ktorý sa téme odpadov venuje niekoľko rokov.
Je plazmové spracovanie odpadu bezpečné?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pri akomkoľvek nakladaní s odpadmi hrozí potenciálne nebezpečenstvo. Riziká sa zväčšujú pribúdajúcim množstvom odpadov a ich nebezpečnými vlastnosťami, ale aj zložitosťou technológie.
Môžu nastať rôzne nehody pri preprave odpadov, ich skladovaní, rozoberaní, nedodržaní technologických postupov atď.
Akceptovateľnosť týchto potenciálnych rizík závisí vo veľkej miere aj od opodstatnenia takéhoto zariadenia v danom území. Ak sa na území SR produkujú odpady, na ktoré nie sú spracovateľské kapacity, tak vítame, ak sa idú nejaké vybudovať.
Niekde sa závody na spracovanie takýchto odpadov musia postaviť. Dôležité je samozrejme ich umiestnenie, ako aj samotné technologické prevedenie.
V tomto prípade však musím konštatovať, že v SR už teraz pôsobí vyše 20 spoločností, ktoré majú od MŽP SR udelenú autorizáciu na spracovanie elektroodpadu. Podľa slov zástupcov organizácií zodpovednosti výrobcov pre elektroodpady sú v SR dostatočné kapacity na spracovanie odpadov z elektrických a elektronických zariadení. Akékoľvek nové zariadenie a s ním spojené potenciálne nebezpečenstvo je v takom prípade zbytočné.
Viem, že spoločnosť chce spracovávať prevažne odpady z elektrických a elektronických zariadení, z ktorých časť je klasifikovaná ako nebezpečný odpad.
Denné množstvo spracovávaných odpadov ma byť max. 8,5 tony. To môže byť 10 500 ton odpadu ročne.
Je závod na likvidáciu elektroodpadu pre Vranovčanov hrozbou? Čítajte V čom je takáto likvidácia odpadu iná či lepšia od bežných spôsobov zneškodňovania odpadov?
Plazmové spracovanie odpadov je určite lepšie ako ukladanie zmiešaných odpadov na skládky odpadov a v mnohých aspektoch aj lepšie ako spaľovanie odpadov v klasických spaľovniach odpadov.
V porovnaní so skládkami odpadov sú výhody v tom, že časť odpadov z tejto technológie sa dá ešte využiť na recykláciu (napr. kovy) a časť využiť energeticky (spaľovanie syntetického plynu).
V porovnaní s klasickými spaľovňami vzniká pri plazmovom spracovaní odpadov menej emisií škodlivín (v závislosti od spracovávaných odpadov).
My sa však v tomto prípade nebavme o tom, v čom je lepšia táto technológia ako bežné spôsoby zneškodňovania odpadov, pretože vyzbieraný elektroodpad sa len v minimálnej miere zneškodňuje.
Tu treba zohľadniť tieto aspekty:
a) Táto technológia nezabezpečí, aby sa v rámci SR zbieralo väčšie množstvo elektroodpadov. V roku 2015 sa v SR vyzbieralo na jedného obyvateľa 4,18 kg elektroodpadu. V roku 2016 to bolo 5 kg. Elektroodpad je v SR jeden z najlepšie zbieraných druhov odpadov.
b) Podľa Správy o stave životného prostredia v SR v roku 2015 sa miera zhodnotenia (opätovné použitie, recyklácia a energetické zhodnotenie) pri všetkých 10 kategóriách zbieraných elektroodpadov pohybovala v rozmedzí od 83 % až po 94 %. Z toho sa opätovne použilo a zrecyklovalo 62 % až 83 % z hmotnosti vyzbieraných elektroodpadov. Z toho vyplýva, že aj plasty, ktoré obsahuje elektroodpad, sa museli recyklovať. To je dôležitá informácia, pretože opätovné využitie a recyklácia odpadov má v záväznej Hierarchii odpadového hospodárstva SR prioritu pred energetickým zhodnocovaním.
c) Cieľom plazmovej technológie je energeticky zhodnotiť všetok plastový odpad. To znamená, že aj ten, po ktorom je v súčasnosti dopyt na recyklačnom trhu. To je v rozpore s cieľmi SR vo zvyšovaní miery recyklácie. Tá musí podľa európskej Rámcovej smernice o odpadoch dosiahnuť do roku 2020 až 50 % mieru.
d) Nízke postavenie v hierarchii nakladania s odpadmi a recyklačné záväzky Slovenska voči EÚ mali za následok, že v Programe odpadového hospodárstva SR na obdobie rokov 2016 – 2020 je bod, ktorý hovorí o tom, že SR takéto zariadenia nebude podporovať.
Môže mať plazmové zneškodňovanie odpadov negatívny dopad na životné prostredie v okolí?
Pri takto položenej otázke musím odpovedať, že bude. Každá technológia a činnosť má viac alebo menej negatívny dopad na životné prostredie.
Z dostupných zdrojov je známe, že Vranov nad Topľou a jeho okolie sú už teraz v Prešovskom kraji lokalitou s najvyššou produkciou znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia.
Bolo by veľmi dobre, ak by bola vyvinutá technológia, ktorá by spracovávala odpad a nespôsobovala by žiadne znečistenie. Zatiaľ takéto technológie vyvinuté neboli a ani táto technológia ňou nie je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
