Veronika Jakábová prišla z Nitry do Prešova. Spravila dobre

PREŠOV. Volejbalistky VK Eperia Prešov ešte stále tréningovo zarezávajú po úspešnej sezóne.

K oporám tímu patrila Veronika Jakábová, ktorá pred sezónou prišla z UKF Nitra.

Zhodou okolností sa tieto dva kluby stretli v bitke o tretie miesto.

Prikývla ponuke Prešova

Nie je tajomstvom, že do Prešova ju zlanáril tréner František Bočkay.

„Je to tak. Hrávala som v UKF Nitra. Jedného dňa tam prišiel aj František Bočkay. Vedela som, že hľadá hráčky do Prešova. Osobne som potrebovala zmenu. S trénerom sme si sadli, predstavil mi projekt akou cestou chce ísť celý volejbalový klub v Prešove. Mám rada výzvy. Nakoniec som prikývla a som rada, že sa tak stalo.“

Bolo ťažké aklimatizovať sa v novom meste?

„Mne osobne to vôbec neprekážalo, aklimatizovala som sa celkom v pohode. Prešov je krásne mesto. Mám rada východné Slovensko. Sú tu príjemní ľudia a aj čo sa týka klubu, tak je to tu také rodinné zázemie.“

Úspech v podobe bronzu ešte stále nevyprchal. „Teraz to vnímam intenzívnejšie. Stále sa o tom hovorí. Je neuveriteľné, čo sme ako kolektív dokázali. Získala som v mojej kariére už nejaké medaily, ale táto bola nečakaná. Nikto nám pred sezónou neveril a pravdou je, že ani ja. Nakoniec to vypálilo tak, že sme sezónu ukončili s medailami na krku.“

S mladším koučom

Jakábová sa stala líderkou a ťahala svojimi výkonmi aj mladé hráčky. Sama to úplne tak nevidí: „Nebrala by som to tak, že som bola líderkou, bolo nás tam viac. Úspech sme dosiahli ako celok, či už vedenie klubu, tréner a všetky hráčky. Vďaka patrí aj fanúšikom, ktorí chodili na zápasy a povzbudzovali. Milujem vyhrávať a do každého zápasu idem s tým, že chcem vyhrať. Nič iné si nepripúšťam.“

Ako vnímala fakt, že tréner družstva bol od nej mladší?

"V prvom rade je to o tom, aby sa ľudia rešpektovali navzájom. Mne osobne to vyhovuje a vôbec mi to neprekáža. Beriem ho ako autoritu. Je tréner a ja to rešpektujem. Všetci v klube vychádzame veľmi dobre, či je niekto mladší, alebo starší. Svojím spôsobom to má výhodu, keď je tréner mladší v mladom kolektíve. Vie skôr pochopiť tie hráčky, ako tréner, ktorý je starší.“

A ako vnímala to, že do klubu prišla Alica Sokolov?

"To bol doslova masaker. Jedného dňa prišla na tréning a všetkým nám spadla sánka. Hráčka jej kvalít by sa uplatnila kdekoľvek v zahraničí, ale ona prišla do Prešova. Tomu sa hovorí pecka. Najprv s nami len trénovala a napokon začala aj hrať. Dodalo nám to istotu a prichádzali aj výsledky, veď skupinu o záchranu sme vyhrali suverénne. Alica je víťazný typ a jej skúsenosti so svetovým volejbalom nám dali veľa.“

Ktoré zápasy boli v lige najťažšie?

"Ťažko povedať. Žiadny zápas nie je ľahký. Na každý sa musíš pripraviť zodpovedne. Ale samozrejme zápasy v štvrťfinále, semifinále a v boji o tretie miesto boli veľmi náročné. Boli tam všetky družstvá, ktoré mali cieľ siahnuť na nejakú z medailí. Vo štvrťfinále sme narazili na Kežmarok, ktorý bol vicemajster, ale bol to aj najprijateľnejší súper, ktorého sme mohli dostať. Po prvom zápase nám nebolo všetko jedno, ale nakoniec sme sa zomkli, tréner nás vyhecoval. Vyhrali sme nasledujúce dva zápasy a postúpili sme ďalej.“

V semifinále Prešov narazil na Sláviu Bratislava. Klub, ktorý vládne slovenskej volejbalovej scéne.

"Bezpochyby. Slávia je úplne niekde inde ako ostatné družstvá, hlavne čo sa týka financií. Pred zápasmi so Sláviou sme vedeli, že sme outsider, ale chceli sme im aspoň trošku znepríjemniť život. V domácom zápase sa nám to aj z časti podarilo. No zaslúžene sme s nimi prehrali 0:2 na zápasy.“

Zadosťučinenie

V zápasoch o tretie miesto to bolo pre Veroniku Jakábovú špecifické, keď že sezónu predtým hrávala práve v UKF Nitra.

„To áno. Hrala som proti svojmu bývalému klubu. Chcela som zo seba dať v tých zápasoch všetko. Myslím, že sa mi to aj podarilo. Tie zápasy neboli jednoduché, všetky boli nesmierne ťažké, veď UKF Nitra má dobrý tím. Celé družstvo sa do toho vložilo a porazili sme ich. Najviac ma mrzí prvý zápas v Nitre, kde sme prehrali 2:3. Bolo to v hlave. Vedieme 2:0 a potom si myslíme, že sme v nebi. Prestali sme hrať našu hru. Trénera muselo určite poraziť... Odovzdávanie bronzových medailí na domácej palubovke, to bolo zadosťučinenie všetkých ľudí v klube od prezidentky klubu Daniely Štieberovej až po najmladšiu hráčku.

Čo bude s Veronikou v novej sezóne? Bude pokračovať v Prešove, alebo ju jej volejbalové kroky zavedú niekde inde?

„Hm. V Prešove sa mi páči. S klubom som mala zmluvu na jednu sezónu. Uvidíme čo príde. Je dosť možné že tu ostanem, ale nepredbiehajme. Všetko sa fanúšikovia dozvedia včas.“

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 23/2017. V predaji od utorka 13. júna do pondelka 19. júna.