SEDLISKÁ. Na hrade Čičva v obci Sedliská (okres Vranov nad Topľou) sa znova rozbehli záchranné práce.
Po dvoch rokoch intenzívnej činnosti dobrovoľníkov už vidieť aj výsledky. Ľudia, ktorí sa na záchrane hradu podieľajú, majú pred sebou ďalšie výzvy.
O víziách, vandalizme aj nezáujme obyvateľov Vranovského okresu sme sa rozprávali s Ľubomírom Hutkom z občianskeho združenia (OZ) Pro futuro hradu Čičva.
Článok vyšiel v týždenníku Vranovské noviny.

OZ Pro futuro hradu Čičva získalo pred časom šesťtisíceurový príspevok z Ministerstva kultúry. Už viete na čo tieto peniaze využijete?
Áno, samozrejme. Peniaze budú použité na nákup stavebného materiálu potrebného na murovanie (lomový vápenec, piesok, nehasené vápno na výrobu haseného vápna, rezivo) a tiež na realizovanie 1. etapy archeologického výskumu, ktorý bude tento rok potrebný pri záchrane klenby v juhovýchodnom palácovom krídle a pri záchrane torza muriva jednej z najstarších častí hradného jadra. Taktiež budeme pokračovať v murovaní rozsiahlej kaverny v líci „britu útočistnej veže“ - bergfritu. ktorú by sme chceli tohto roku zároveň dokončiť.
Okrem toho, že je to najstaršia časť hradu, je zároveň veľmi vzácna tým že má spomínaný brit, ktorý je v hradnej architektúre na Slovensku veľmi ojedinelý. Začneme tiež aj s konzerváciou múrov predhradia, v ktorých ako prvé chceme domurovať strieľňu v západnom múre, ktorá je v havarijnom stave a bez urýchleného zásahu hrozí jej zrútenie.
Čo pre vás znamená tento príspevok?
Keďže sme nezisková organizácia, ktorá funguje najmä z grantov a dotácií, každý finančný príspevok ktorý získame na našu činnosť, si veľmi ceníme. Aj keď je to hoci len pár eur od turistov, ktoré nám na záchranu hradu počas návštevy Čičvy darujú do pokladničky umiestnenej na hrade. Badáme, že ľudia si stále viac všímajú a uvedomujú a snáď si aj začínajú vážiť to nesmierne kultúrne bohatstvo, ktoré v našom regióne máme.
Často, hlavne tí skôr narodení, by tiež chceli pomôcť pri záchrane hradu, no z rôznych (najmä už zdravotných) dôvodov nemôžu, tak aspoň takto symbolicky finančne prispejú na nákup potrebného materiálu, ale je to pre hrad rovnako prospešné, ako keby na ňom odpracovali trebárs hodinku. Príspevok z MK SR je významnou položkou v rozpočte združenia, ktorou vykrývame najmä finančne náročné činnosti potrebné pre práce na obnove hradu, ako je napríklad architektonicko-historický výskum a statický výskum, ktoré sme na Čičve realizovali vďaka spolufinancovaniu z dotácie MK SR v minulom roku.
Tohto roku to bude 1.etapa archeologického výskumu, ktorou by sme chceli započať fázu podrobného archeologického výskumu hradného areálu s cieľom nie len zachrániť to čo ešte stojí, ale hĺbkovým výskumom sa dozvedieť viac o histórii hradu, jeho vzniku a každodennom živote na ňom. Mnohé odpovede na tieto otázku totiž môžu odhaliť práve iba vykopávky.
Odkedy OZ Pro futuro hradu Čičva obnovuje hrad? Čo všetko ste už stihli zachrániť, zakonzervovať či opraviť?
Aj keď prvé pokusy o založenie občianskeho združenia na záchranu hradu Čičva boli už v roku 2010, oficiálne sme začali našu činnosť v októbri 2014, kedy sa pravdepodobne stretla konečne „tá správna partia“ nadšencov, ktorým sa podarilo už reálne rozbehnúť záchranné práce na hrade.
Keďže hrad Čičva je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá je chránená pamiatkovým zákonom, každý náš počin na hrade musíme konzultovať s Pamiatkovým úradom v Prešove, pod ktorý Čičva spadá. Vzhľadom k vtedy ešte chýbajúcim historickým a stavebným výskumom a posudkom, ktoré sú nevyhnutné pre akékoľvek záchranné a konzervačné práce na hrade, sme sa na ich odporúčanie zamerali najprv na odstraňovanie nežiadúcej zelene v areáli hradu, t.j. najmä kríkov a náletových drevín, ktoré pomaly ale isto získavali prevahu nad ruinami hradu a pomaly ho „pohlcovali“. Už po roku tejto našej činnosti sa nám podarilo hrad oslobodiť od dovtedy všadeprítomnej a neprístupnej „džungle“, čo na naše veľké potešenie ocenili všetci návštevníci i priaznivci hradu na sociálnych sieťach, podľa ktorých hrad zrazu akoby “povyrástol“.
Najmä ľudia, ktorí hrad navštívili už predtým, boli z tejto zmeny unesení a nadšení, pretože vedeli porovnať ako hrozne zarastený hrad vyzeral predtým a ako vyzerá upravený a udržiavaný dnes. Je to ako keby sme prebudili zo spánku dovtedy v nepreniknuteľnej zeleni storočia spiacu Šípovú Ruženku. Prvé skutočné stavebné záchranné práce začali v lete 2015, kedy sme vo vyššie spomínanej kaverne plášťa útočištnej veže domurovali dieru v jadre muriva. V roku 2016 sme preskúmali a nanovo založili pätu muriva britu tejto veže, na ktoré chceme tento rok nadviazať a domurovať zvyšok kaverny až po vrch. Celkovo sa jedná odhadom o cca 40 metrov kubických nového muriva, ktoré plánujeme tohto roku a veži domurovať.

Koľko ľudí sa angažuje pri záchrane hradu Čičva?
V súčasnosti sa na hrade angažuje 6 aktívnych členov združenia, ktorí sa na pravidelných sobotných dobrovoľníckych brigádach podieľajú na záchrane hradu Čičva. Občas nám pomáhajú aj naši známi a rodinní príslušníci. V letných mesiacoch, keď je návštevnosť hradu vyššia kvôli prázdninám a dovolenkovému obdobiu, sa nám už aj stalo, že niektorí návštevníci nám počas svojho pobytu na hrade chvíľku pomohli vyniesť trebárs kamene alebo vedrá s maltou.
Každá pomoc v našom úsilí je vždy vítaná a sme radi, že sa stále ešte nájdu aj ľudia, ktorí sa aj bez nároku na odmenu neboja trochu si zašpiniť ruky poctivou prácou pre dobrú vec.
Mrzí nás ale skoro nulový záujem samotných občanov vranovského regiónu o dobrovoľnícku činnosť pri záchrane a ochrane svojho jedinečného kultúrneho dedičstva, keďže v porovnaní s inými okresmi a krajmi na strednom a západnom Slovensku je o dobrovoľníctvo pri obnove pamiatok oveľa väčší záujem, napr. formou firemného dobrovoľníctva, teambuildingov, školských brigád a podobne.
Čo pre vás znamená hrad Čičva a prečo ste sa rozhodli osobne sa spolupodieľať na jeho obnove?
Keďže moji predkovia pochádzajú práve z čičvianskeho podhradia, som s hradom Čičva spätý už od detstva a poznám ho už z čias, keď bol ozaj iba zarastená a nepriestupná „džungľa“, o ktorú sa nikto nezaujímal. Hrady ma fascinujú už od detstva, prešiel som ich niekoľko desiatok na Slovensku i v Európe a spolu so záujmom o dejiny stredoveku a historický šerm je hrad Čičva moja veľká záľuba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári