PREŠOV. Nový projekt odštartovali týždenníky MY na východnom Slovensku. Formát pod názvom žMYkáreň je živá diskusia bez pravidiel so zaujímavými hosťami, ktorú vedie skúsený novinár.
Tým je šéfredaktor týždenníkov MY na východnom Slovensku Michal Frank. Ten svoje sily pri organizácii spojil s Centrom nezávislej kultúry – klubom Wave v Prešove.
Práve v týchto priestoroch našla žMYkáreň svoj „domov“. A oplatilo sa.
Po premiérovom stretnutí v máji pri netradičných športoch sa júnová žMYkáreň niesla v kultúrnom duchu.
Spoločne sa organizátori s kompetentnými pozreli na to, ako vlastne vyzeralo a vyzerá tretie najväčšie krajské mesto na Slovensku.
Koho sme žmýkali?
Aká je tvár Prešova z urbanistického hľadiska a pohľadu architektov? Aj o tom diskutovali pozvaní hostia, medzi ktorými boli Mária Čutková (hlavná architektka Prešova), Darina Petranská, hlavná tvár organizovanej akcie Objavovanie Prešova, mladá krv – Kristína Šebejová, autorka Ta Take Town a Irakli Eristavi, architekt zerozero.
Vo vyše hodinovej plodnej diskusii za prítomnosti desiatok hostí odznelo viacero zaujímavostí zo života Prešova z pohľadu architektov, čo-to aj „zo zákulisia“ či aj to, aké sú najväčšie skvosty i opachy metropoly Šariša.
Do živého „chatu“ sa okrem prítomných zapojili aj ďalší prostredníctvom otázok na sociálnej sieti.
Spoločne tak poodhaľovali, aká je skutočná tvár Prešova i navrhovali to, aká by mohla byť tak o 20-30 rokov.
Tí, ktorí sa architektúre venujú
Pozvanie do diskusie prijala hlavná architektka mesta Mária Čutková. Vyše 20 rokov pôsobila ako profesionálna architektka.
„Teraz na úrade, to je komunikácia s množstvom odborov, hlavne s občanmi, s investormi, so všetkými, ktorí vstupujú do tohto procesu,“ opisuje Čutková. Vlna kritiky sa teda pravidelne zlieva na ňu.
„Samozrejme. Ja som vinná za všetky problémy, ktoré za 50 rokov v meste sú a ktoré nefungujú,“ potvrdila hlavná architektka.
Irakli Eristavi je známym architektom, v Prešove napríklad autorom aktuálnej podoby námestia na Centrume či bytov na Majakovského. Neraz je preto vnímaný ako autor kontroverzných stavieb.
„Ak niečo chceš spraviť, prídeš s projektom a narážaš na vlnu kritiky, no časom sa ukáže, že máš pravdu. My si normálne robíme svoju prácu, nestaráme sa o to, aké sú komentáre, robím to poctivo s plnou vážnosťou a keď na začiatku sú negatívne komenty, tak ľudia si uvedomia, že to potrebuje čas,“ potvrdil Erakli.
Rozdiel medzi tým, ako projekt naprojektuje a aký je finálny výsledok, je v každom prípade individuálny. Aj v prístupe mesta.
„Je tam korektné vstupovanie, žiadne zásadné zásahy do autorských záležitostí, možno nejaké stráženie rozpočtu, čo je prirodzené,“ prezradil Erakli.
Objavovanie Prešova je populárne
Darina Petranská sa už 10 rokov venuje organizovaniu podujatia Objavovanie Prešova, exkurziám po zaujímavých miestach Prešova a ešte zaujímavejších zákutiach. Čo patrí k najobľúbenejším lokalitám?
„Podľa poštu návštevníkov je to jednoznačne najviac objavovateľov na Nočnom objavovaní Prešova,“ opísala Petranská. tento rok to bolo už štvrté Nočné objavovanie.Za 10 rokov nájdu vždy iné zaujímavosti.
„Niektoré úspešné projekty sme zopakovali dvakrát, Kalváriu tuším aj trikrát pre veľký záujem, alebo aj historická budova divadla bola úspešná u návštevníkov. Ale je problém nájsť nové témy, trošku sme teda zašli aj do satelitných častí – Veľký Šariš, Haniska,“ opísala Petranská.
Kristína Šebejová je mladá študentka, ktorá sa v svojej diplomovej práci venovala téme Paralelná história mesta Prešov.
„Je rozdelená na 4 kapitoly – budovy, ktoré neexistujú alebo stratili svoju funkciu, potom je tam mesto dnes a potom utópia, keby bolo kedy, keby sa vystavili projekty, ktoré vznikli na fakulte umení a nakoniec sú tam ešte rozhovory s kultúrnymi aktivistami,“ opísala Kristína.
„Nič nie je až tak v poriadku“
Svoj názor na aktuálny stav predstavil jeden z diskutujúcich, architekt Irakli Eristavi (Architekti zero zero).
„Myslím si, že najväčší problém nie je, či niekto nabetónuje niekde na sídlisku haldy betónu, alebo postaví na mieste, kde boli šikmé strechy, niečo ambicióznejšie.
Myslím si, že nič nie je až tak v poriadku, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Prešov je mesto, ktoré nefunguje. My, čo vieme, ako má fungovať, vieme, že nefunguje,“ zdôraznil Irakli.
Kde mal byť rozvoj bývania, tam je dnes rozvoj obchodu
Ako príklad Eristavi uviedol lokalitu medzi Ulicou arm. gen. Svobodu a Sekčovom.
„Tento priestor medzi Ul. arm. gen Svobodu a Sekčovom, tzv. východný sídelný pás, bol považovaný za rezervu pre rozvoj bývania v tomto meste. A dnes? Vidíte tam boxy, obchodné domy, ľudia sa sťahujú z mesta, stavajú si prapodivné domčeky po satelitoch.
Mesto, keď sa chce rozvíjať, tak potrebuje bývanie pre ľudí. Ten, kto dovolil, aby bolo niečo, čo bolo v územnom pláne vedené ako rezerva pre rozvoj tohto mesta, aby sa tam stavali tieto veci, by si zaslúžil teda päťadvadsať na zadok,“ zdôrazni Eristavi.
Ako jeden z problémov vidí systém fungovania mestského úradu.
„Podľa mňa odbor hlavného architekta mesta má strašne málo právomocí, strašne slabú a malú mašinériu ľudí na to, aby dokázal dávať pozor na to, čo sa deje v tomto meste. Ale to je politická záležitosť.
Povedzme si otvorene - lobuje sa, je záujem mnohých súkromných podnikateľov a developerov mať veľmi slabého hlavného architekta, ktorý nemá dopad na nič a pretláča cez zákulisné metódy všetko rozparcelovať. Čo by sme nerozpredali aj verejný priestor?“ pýta sa Irakli Erstavi.
Medzi širším centrom a Sekčovom. Mal byť pás na bytovú výstavbu, dnes sú tam obchody. (zdroj: Mária Pihuličová)Ako funguje úrad?
Jeho slová potvrdila aj hlavná architektka mesta Mária Čutková.
„Nefunguje dobre štruktúra úradu a je moja úloha, aby sme postavenie hlavného architekta, ktorý doteraz bol ako podreferent stavebného úradu, aby sme postupne tieto kroky mohli začať realizovať. Pripravujeme prvú súťaž – rekonštrukciu kina Scala, ideme formou súťaže návrhov. Uvidíme, či sa nám to podarí dotiahnuť do zdarného konca,“ povedala Čutková.
Na úrade je aktuálne dva roky. Čo sú zatiaľ plody jej práce?
„Robili sme zmeny a doplnky územného plánu. Je nás tam 7,5 človeka, aj zmeny a doplnky sa robili vlastnými silami,“ prezradila.
„Chcem veriť, že postupnými krokmi to posunieme ďalej, to postavenie odboru hlavného architekta. Lebo to nie je o konkrétnej architektúre, ale o fungovaní mesta. K súťažiam, tak napríklad minulého roku sme zadefinovali do nášho rozpočtu pár aktivít, ktoré si zaslúžia v meste pozornosť. Kumšt či Záhrada umenia, kde sme mali do rozpočtu požiadavky na spracovanie štúdií za 110-tisíc eur. A bolo schválených tisíc eur,“ konštatovala Čutková.
Opachy Prešova? Farebné sídliská. Pýcha? Aj autobusová stanica
Hovorí sa, že tisíc ľudí, tisíc chutí. Rovnako je to aj pri pohľade na to, čo je pekné a čo nie.
Podľa hlavnej architektky mesta Márie Čutkovej patrí k top miestam Prešova jedna z najfrekventovanejších lokalít.
„Naj stavba u mňa je autobusová stanica. Tá si zaslúži svoju pozornosť,“ skonštatovala. Čo je, naopak, menej vábivé, je podľa nej neprepojenie s prostredím napríklad na sídliskách.
„Príklad je zasklievanie balkónov a všetko, čo s tým súvisí. Osádzanie nových balkónov kdekoľvek, bez ohľadu na kontinuitu s prostredím. To sú veci, ktoré ťažko nesiem a mnohé vznikajú bez toho, aby mali akékoľvek povolenie a spätne sa o nich dozvedáme,“ povedala Čutková.
Boduje univerzita, desia paneláky
Architekt Irakli Eristavi má tiež pár stavieb, ktoré mu v Prešove imponujú.
„Je tu zopár stavieb, ktoré máme mimoriadne radi, kedykoľvek niekto k nám príde a chce niečo vidieť, tak mu ukážem obradnú sieň mestského úradu, čo je podľa mňa úplne tip-top z môjho pohľadu,“ povedal.
Súhlasí síce s tým, že by opravu fasády bolo potrebné zrealizovať, ale „bolo by vhodné ju zadať niekomu, kto ju urobí tak, ako sa sluší a patrí“.
Ďalšia jeho obľúbená stavba je budova Prešovskej univerzity.
Na opačnom póle stoja farebné sídliská.
„Panelová výstavba, čo je veľmi zásadné a zabezpečuje väčšinu bývania, tej sa týka aj otázka zatepľovania. Keď sa to deje, na úrovni mesta by mala prebiehať regulácia, aby sme sa nepozerali na tie všetky farebné šály,“ skonštatoval.
Zrekonštruované Centrum
Darina Petranská ocenila najmä aktuálnu podobu námestíčka na Centrume na Sídlisku 3.
„Ja mu veľmi fandím a ukazuje sa, že tá vízia architektov bola správna a to námestie žije. V piatok sú tam veselice, chodím tam s vnúčatami a to bol asi aj cieľ tých, čo to navrhli,“ povedala Petranská.
Aj u Kristíny Šebovej sú favoriti na najzaujímavejšie stavby v Prešove jasní.
„Autobusová stanica a kino Scala. Dúfam, že kino po rekonštrukcii nebude aj moja najneobľúbenejšia stavba,“ dostala s úsmevom. Päsť na oko je pre ňu tiež lentilková farebnosť našich sídlisk.
„Tie polystyrénové farebné overaly bytoviek, to je z môjho pohľadu dosť nešťastné riešenie,“ skonštatovala mladá žena.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 24, v predaji od 20. 6. do 26. 6.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
