Ján Rayman sa narodil v roku 1690 v Prešove. Jeho otec bol lekárnikom a matka dcérou richtára. Mladý Ján sa už detstva motal v lekárni.
Práve povolanie jeho otca a tiež fakt, že jeho mama zdedila mestskú lekáreň, spôsobili, že malý chlapec mal povolanie predurčené.
Aj keď mu otec zomrel, keď mal deväť rokov a nestihol ho zaučiť do tajov lekárnictva, svojou šikovnosťou a s pomocou učiteľov všetko zvládol sám.
Vyučil sa na prianie rodičov. Za svojho ho prijal druhý mamin manžel lekár Samuel Willich. Aj on zohral úlohu, aby sa Ján vyučil na tých najlepších školách.
Študoval v Prešove, v Košiciach, v nemeckej Jene a neskôr aj holandskom Leydene.
Po promóciách dostal ponuky pôsobiť v zahraničí, no vrátil sa späť do Prešova.
Slávni Prešovčania a ich unikáty Čítajte Vážený občan
Takmer okamžite po návrate ho v roku 1713 menovali do funkcie mestského fyzikusa, čo síce svedčí o nedostatku skúsených a erudovaných lekárov, no pre mladého, 23-ročného absolventa univerzity to bolo vyjadrením dôvery a veľkej úcty, ktorej sa tešil u svojich rodákov.
Dôvod vrátiť sa do domoviny bol zrejme aj ten, že kým študoval, doma vypukla morová epidémia, ktorej podľahol aj otčim. Jána Adama Raymana spoločnosť prijala a jeho názory akceptovala.
Zakrátko sa stal jedným z najdôležitejších mužov mesta. Rok po príchode sa aj oženil a postupne sa mu narodilo sedem detí.
Prešov. Mesto, ktoré jahodami zachránilo kráľa Bela Čítajte Skúmal aj počasie
Raymana celý život trápili nákazlivé choroby.
Na mor a kiahne neexistovali lieky a neboli známi ani pôvodcovia týchto ochorení.
Verilo sa, že nákaza sa prenáša vzduchom a mnohí verili, že kľúčom k poznaniu jej záhad je meteorológia.
Ján Rayman sa teda systematicky venoval aj sledovaniu počasia. Viedol presné záznamy, ktoré dával do súvislosti s výskytom choroby a napokon dospel k záveru, že prenos ochorenia a počasie nemajú nič spoločné.
Riskantný pokus
Ján Rayman bol však vnímavý, poznal fámy, ktoré sa k nám dostali z Turecka, že v oriente používajú preventívne nakazenie slabšou formou choroby ako prostriedok na ochranu pred chorobou. V
edeli totiž, že človek, ktorý raz chorobu prekoná, spravidla už neochorie. Ján Rayman sa bál o svoje deti, lebo na základe anamnézy a rozboru dedičných vlôh usúdil, že pred chorobou nie sú dostatočne chránené. A tak sa odhodlal k riskantnému pokusu.
Ivana Christová: Prežila som super detstvo v malebnom meste Čítajte Prvé úspešné očkovanie
V roku 1721, keď sa do Prešova znovu vrátila vlna kiahní, zaočkoval svoju dvojročnú dcérku. Toto očkovanie však vykonal aj ako vedecký pokus a neskôr popísal v odbornom časopise.
Urobil lancetou malý zárez na jej ľavom ramene, do ktorého votrel ešte teplý hnis z kiahničky jej brata a zárez zakryl orechovou škrupinou.
Okolie sa postupne zapálilo, ale dievčatko zostalo svieže, kým konečne na siedmy deň nedostalo horúčku a okolo zárezu sa zjavili malé biele vyrážky.
Na tele sa jej zjavilo asi šesť kiahničiek, ktoré ani ne-hnisali, ale postupne zasychali. Za celý ten čas bolo dieťa veselé a zdravé a nemalo nijaké ťažkosti.
Prešov milujú rodáci aj prisťahovalci, lásku mu vyznávajú bez hanby Čítajte Kde sa zrodilo očkovanie
Čin Jána Raymana bol v tom čase na západe úplnou novinkou.
Prvé pokusy s imunizáciou urobil zhruba v tom istom období anglický lekár Maitland, no kvôli nepresnosti záznamov a veľmi dlhej dobe putovania odborných informácií nevieme, kto z nich bol prvý a určite jeden o druhom nevedeli.
Veľký rozdiel bol v okolnostiach.
V konzervatívnom Uhorsku nenašiel Rayman nasledovníkov a oficiálna lekárska veda neprevzala jeho poznatky do svojej praxe.
V kontraste oproti tomu mal Maitland v Anglicku mnohých pokračovateľov, zaočkovať sa nechala aj kráľovská rodina a sama potom podporovala rozširovanie tohto prostriedku na ochranu pred nákazou.
V povedomí vedeckého sveta sa preto očkovanie a imunológia zrodili v Anglicku.
Karikaturista Oskar Berger kreslil Churchilla i Gretu Garbo Čítajte Pocta rodákovi
Jána Adama Raymana na prahu jeho medicínskej dráhy roku 1719 vymenovali za člena Leopoldínskej akadémie.
Zomrel 24. apríla 1770 vo veku osemdesiat rokov.
Dnes sú na jeho počesť v Prešove pomenované ulica, gymnázium a nemocnica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
