Mňágu mám rád. Uvedomil som si to na jej nedávnom vystúpení v Prešove.
Bolo to na Dňoch mesta, ale vôbec nešlo o jarmočné vystúpenie, ale vyslovene klubové.
Či už to bolo účasťou ľudí (skôr plný klub než námestie), atmosférou – nielen v obecenstve, ale zjavne i na pódiu, alebo výberom skladieb, kde sa kapela nijako nepodkladala vkusu publika, ale popri starých peckách zahrala aj dosť nových...
Letné seriály MY: Recenzie a Na ľudovú nôtu Čítajte Skrátka som si uvedomil, že Mňágu, na ktorú som prvý raz narazil na Morave Roku Pána 1992, mám fakt rád.
Akože nieže môže byť, je to fajn, ale skutočne je to jedna z mojich top kapiel.
Tento úvod som si neodpustil pri recenzovaní novinky, ktorú vydala kapela za mohutnej pomoci fanúšikov cez štartovač. Kedysi sa totiž recenzie na albumy Mňágy podobali ako vajce vajcu.
Akože fajn, ale nič nové, kapela nesklame, ale neprekvapí, je to to isté, no fanúšikom to nevadí a blabla.
Pri novinke Třínohý pes to tak nie je. Teda, niežeby skupina začala hrať death metal, to nie.
Ale ten album je iný. Je pestrý. A na prvé vypočutie dokonca divný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
