Vladimír Goffa: Od vyspelého sveta sme úplne vzdialení

VRANOV NAD TOPĽOU. „Od vyspelého sveta sme vzdialení, futbalovo aj spoločensky,“ hovorí v rozhovore pre Vranovské noviny Vladimír Goffa. Prezradil toho viac. Napríklad ako trénoval na Maldivách.

Môže sa zdať, že si žije svoj sen a možno aj sen tisícov z nás. Z malého chlapca, ktorý naberal prvé futbalové ostrohy v rodnom Vranove, sa stal ligový futbalista a tréner – svetobežník.

Vedeli ste, že Vladimír Goffa koučoval mužstvo dokonca aj v ázijskej Lige majstrov?

Čo potrebuje mladý Vranovčan k tomu, aby sa dostal až na Maldivy a medzi ázijskú futbalovú elitu?

„Trénerský angažmán na Maldivách som získal až ako starý Vranovčan v roku 2005 (neskôr aj v rokoch 2006 a 2013), mal som vtedy 45 rokov. Vyhral som dva tituly s dvomi rôznymi mužstvami. Bonusom bolo účinkovanie v skupinovej fáze Ligy majstrov, zápasy v Singapure, Malajzii či Indonézii. Nielen v športe, ale aj v živote na dosiahnutie cieľa potrebuje každý z nás ambície, schopnosti a šťastie.“

Vám k angažmánu na Maldivách pomohol Jozef Jankech, ktorý tam svojho času trénoval. Zostali vám kontakty, vedeli by ste dnes vy pomôcť mladému trénerovi k podobnému kroku?

„Kontakty samozrejme zostali, Maldivčania sú skvelí ľudia. Lenže pri konkurencii španielskych, talianskych či portugalských trénerov majú Slováci malé šance, aby ich niekto lanáril. Možnosť vycestovať na Maledivy som sprostredkoval aj rodákovi z Vechca Mirovi Jantekovi (aktuálne tréner ligového Prešova), ale napokon dal prednosť pôsobeniu na domácej scéne.“

V úvode sme spomenuli, že si azda žijete svoj sen. Trafili sme?

„Kdeže, na Slovensku sa sny žiť nedajú. Som vlastenec a milujem našu krajinu. Každý však vie, že dobre sa tu má len pár vyvolených, všade samá korupcia a rodinkárstvo. Sme nežičliví, pokryteckí, závistliví. Za kultúrnymi krajinami, žiaľ, zaostávame skoro vo všetkom.“

Maldivy sú lákavá exotická destinácia. Nelákalo vás po tejto skúsenosti znova si vyskúšať atraktívny zahraničný angažmán?

„Atraktívny zahraničný angažmán nemusí byť len v exotike. Pôsobil som aj vo Frýdku Místku či v Podbeskidzie Bielsko-Biala a smutne musím konštatovať, že aj tieto blízke destinácie v Čechách a v Poľsku sú niekde úplne inde, než naša futbalová realita.“

Ste cestovateľský typ, videli ste svet?

„Treba si uvedomiť, že tridsať rokov som žil v socializme a tvrdej realite nemožnosti nikam vycestovať. S úsmevom pripomínam svojmu synovi, že kým ja som vo svojich osemnástich rokoch bol najďalej v Michalovciach, on v tomto veku má už za sebou Ameriku, Austráliu, Singapur, Maldivy, Egypt a mohol by som vymenovať ďalších päťdesiat krajín, kde bol.“

A čo rodný Vranov, ako často sa vraciate domov?

„Domov k svojim sa dostanem pomerne málo, najčastejšie na Vianoce alebo pri príležitosti rodinných udalostí, tak 3-4 krát do roka.“

Majster metafor za mikrofónom

V posledných mesiacoch vás často vídať a počuť v priamych prenosoch RTVS, kde komentujete futbalové zápasy. Aká bola vaša prvá reakcia, keď vás oslovili s ponukou spolupracovať?

„Komentovanie je o zodpovednosti, žiadna šou. K mikrofónu som sa dostal už hádam pred dvadsiatimi rokmi. Sú etapy, že ma pozývajú často a sú etapy, keď po mne ani pes neštekne, tak treba byť vďačný za každé pozvanie.“

Užívate si chvíle za mikrofónom?

„Baví ma to, ale neužívam si. Vyjadrovať sa priamo k veci a bez obalu sa u nás nenosí. Každé mužstvo očakáva len pochvaly a pri náznaku čo len nepatrnej kritiky sa človek stáva klubovým nepriateľom. A samozrejme sto divákov, sto chutí.“

Ako komentátor ste známy naozaj veľmi pestrým slovníkom, stále máte poruke trefnú metaforu alebo prirovnanie. Je to súčasť dôslednej prípravy alebo rokov životných skúseností?

„Nechcem rozdávať rozumy, ponúkam len svoje postrehy a skúsenosti. Snažím sa pozerať na hru s nadhľadom a odprezentovať prenos v odľahčenej forme.“

Hovorí sa, že finále Ligy majstrov by odkomentoval hocikto, skvelý duel Juventusu s Realom, zápas plný hviezd a fantastický futbal... Omnoho väčšou výzvou by malo byť komentovanie Fortuna ligy, ktorá neraz naozaj bežného fanúšika nezaujme. Aký je váš pohľad?

„Veru tak. Neraz som trpel pri zápasoch, ktoré sa hrali medzi šestnástkami, bez striel a bez dramatických zápletok. Keď nie je priestor na okomentovanie akcií, prichádza plán B a rozprávanie o futbale z iných uhlov.“

Smerujeme nahor?

Slovenský futbalový fanúšik si užíva skvelé časy nášho národného tímu. Sú zlaté?
„Zlaté časy boli v roku 1976, keď Československo získalo titul majstrov Európy, či keď slovanisti triumfovali v roku 1969 v PVP. To je už ale pravek. Je fajn, že občas nás poteší reprezentačné áčko alebo dvadsaťjednotka.“

Naopak, hoci veľakrát to vyzerá na vzostup Fortuna ligy, aj posledné zápasy našich tímov v pohárovej Európe skôr pritakávajú skeptikom...

„Aká spoločnosť, taký futbal. Čo stačí doma, nestačí v Európe.“

Kam teda smeruje slovenský futbal ako celok?

„Presne tam. Žiaľ. Buďme však optimisti a verme, že sa začne blýskať na lepšie časy, ak sa zo Slovenska stane normálne fungujúca a moderná krajina.“

Článok vyšiel v týždenníku Vranovské noviny. Elektronická verzia tu.