Pohľad ukrajinskej študentky: Prešov je pokojné mesto

PREŠOV. Alina Žadan študuje na Prešovskej univerzite na Filozofickej fakulte odbor Stredoeurópske štúdia.

Má 19 rokov. Pochádza z Kyjeva. V Prešove žije a študuje druhý rok.

Doma má troch súrodencov, dve mladšie a jednu staršiu sestru.

Iný školský systém

„Do Prešova som prišla študovať v sedemnástich rokoch,“ začína rozprávanie Ukrajinka Alina Žadan, ktorá študuje na Filozofickej fakulte na Prešovskej univerzite.

Na Ukrajine je totiž systém školstva trochu odlišný od toho slovenského. Práve to je dôvodom, prečo prišla Alina na univerzitu v pomerne mladom veku.

„Vy na Slovensku máte základnú a strednú školu. My nastúpime na lýceum, kde študujeme od prvého do jedenásteho ročníka a potom ideme na univerzitu,“ vysvetľuje Alina.

V susednej krajine teda funguje jedenásťročná povinná dochádzka, po ktorej sa absolvent môže ďalej rozhodnúť študovať na univerzite.

V prípade, že dieťa nastúpi do školy ako 6-ročné, v sedemnástich už začína študovať na vysokej škole.

V súčasnosti má Alina 19 rokov a je v druhom ročníku na odbore Stredoeurópske štúdia.

Pôvodne chcela ísť študovať na Fakultu športu Univerzity Komenského do Bratislavy.

„Chcela som sa venovať trénerstvu alebo učiteľstvu telesnej výchovy. Predtým, než som prišla na Slovensko, som totiž na Ukrajine veľa športovala, venovala som sa hlavne tenisu,“ vysvetľuje.

Myšlienku študovať na fakulte športu však úplne nezavrhla.

Premýšľa, že po bakalárovi by mohla štúdium telesnej výchovy skúsiť v Prešove na magisterskom stupni.

Najprv musela prejsť kurzom slovenčiny

Na univerzitu do Prešova sa nedostala náhodou. Jej kamaráti z Kyjeva sú rozlietaní po celom svete.

Práve jeden z nich, Ukrajinec študujúci v Poľsku, jej odporučil štúdium v Prešove.

Predtým, ako tu začala študovať, musela absolvovať mesačný kurz slovenčiny.

„Jednou z podmienkou pre ukrajinských študentov pre prijatie je aj certifikát z absolvovania kurzu slovenčiny ako dôkaz, že sa v jazyku orientujem a že mu rozumiem. Všetky prednášky, vrátane skúšok máme prirodzene v slovenčine,“ vysvetľuje Alina.

Prvý rok v Prešove sa po škole pohybovala len so skupinou Ukrajincov.

Aj na internáte bývala s Ukrajinkami, logicky sa teda po slovensky nerozprávali.

Alina po prvom roku v Prešove vôbec nerozprávala po slovensky a chodila takmer každý víkend domov do rodného Kyjeva.

V súčasnosti v jej rozprávaní počuť veľký pokrok v slovenčine. Po dvoch rokoch v Prešove je jej slovenčina s ukrajinským prízvukom príjemná a zrozumiteľná.

„Nerozumiem významu slova „sa“. Ja poviem len „idem osprchovať“, načo tam dodávať ešte „osprchovať sa“, to mi príde úplne zbytočné a zdĺhavé,“ smeje sa Alina.

Kyjevčanka ALina považuje Prešov za pokojné mesto, niekedy až príliš. (zdroj: Lenka Haniková)

Vyše tristo Ukrajincov na Prešovskej univerzite

Alina nie je na Prešovskej univerzite jediná Ukrajinka.

V súčasnosti je na univerzite 452 zahraničných študentov, pričom podiel ukrajinských študentov z tohto počtu je približne 70 percent. Ide teda takmer o 323 ukrajinských študentov.

„V prípade študentov z Ukrajiny ide v porovnaní s minulým akademickým rokom o nárast o 170 študentov. V minulom akademickom roku študovalo na univerzite 153 Ukrajincov,“ objasnila hovorkyňa Prešovskej univerzity Anna Polačková.

Z týchto študentov ich najviac študuje na Filozofickej fakulte a po nej nasleduje Fakulta manažmentu.

Záujemcov z Ukrajiny má však univerzita takmer na všetkých fakultách.

Prečo neskúsiť Európu

Na otázku, prečo sa Alina rozhodla práve pre štúdium v Prešove odpovedá prekvapivo.

Pôvodne totiž v rámci jej záujmu a z pozície profesionálnej hráčky tenisu chcela študovať v Amerike, kde sú práve športové školy a štipendiá pre zahraničných študentov veľmi výhodné a populárne.

Pre prijatie je však potrebné absolvovanie niekoľkých turnajov, ktoré Alina podľa jej slov nestihla.

„Povedala som si, prečo neskúsiť Európu. Prišlo mi zaujímavé naučiť sa nový jazyk. O štúdiu na univerzite v Kyjeve som vôbec nepremýšľala, aj napriek tomu, že Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka je jednou z najväčších univerzít v krajine,“ vysvetľuje Alina.

Trocha nuda, ale ľudia nie sú uponáhľaní

Podľa nej je totiž Slovensko pekná a zaujímavá krajina. Prešov však nie je úplne ideálne mesto pre mladých. Vedela by si predstaviť žiť na Slovensku v staršom veku.

V porovnaní s Kyjevom má totiž podľa nej Prešov málo príležitostí na produktívne trávenie voľného času.

Sama si však uvedomuje, že Kyjev je hlavné mesto, ktoré približne tri milióny obyvateľov.

Čo však považuje na Prešove za veľmi príjemné, je prístup ľudí k životu.

„Vôbec nie sú uponáhľaní. V Kyjeve sa totiž stále niekto ponáhľa, uteká do práce, ľudia nemajú čas sa tam ani zastaviť. Prešov mi príde ako pokojnejšie miesto pre život, ľudia sú tu priateľskejší, otvorenejší,“ tvrdí Alina.

Hovorí, že keď sa jednoducho Ukrajincovi niečo nepáči, povie to na rovinu. V Prešove sa stretla s príjemnejším prístupom k riešeniu problémov.

Kyjev však podľa jej slov žije nonstop. Stále sa tam konajú festivaly, koncerty, podujatia.

„Keď idem po Prešove a nájdem cez víkend niečo otvorené, je to pre mňa prekvapenie,“ smeje sa Alina.

Na Kyjev nedá dopustiť

V budúcnosti by chcela vyskúšať život aj v iných častiach Európy, hovorí hlavne o susednom Česku či Rakúsku.

Nad návratom do Kyjeva po skončení štúdia však v súčasnosti neuvažuje.

„Kyjev je pre mňa stále najlepšie mesto Ukrajiny. Je obrovské, človek tam môže nájsť úplne všetko. Dá sa porovnávať napríklad s Prahou. Historické budovy, pamiatky, obchodné domy, reštaurácie, krásna architektúra či hlavné námestie Majdan Nezaležnosti,“ opisuje Alina.

Práve Majdan, slovensky nazývaný Námestie Nezávislosti, sa v posledných rokoch skloňuje ako kolíska revolúcie na Ukrajine, ktorá vypukla v roku 2013.

Alina priznáva, že v období revolúcie to na Majdane nevyzeralo úplne ideálne.

Počas celého jedného roka bolo na námestí možné vidieť chatky, ktoré si ľudia priamo na mieste postavili a v ktorých žili, robili oheň či varili si jedlo.

Bol to veľký chaos a neporiadok, ktorý priniesli do mesta protivládne protesty a občianske nepokoje. Sama však na Kyjev ako rodné mesto nedá dopustiť.

Lákadlá Ukrajiny

Podľa jej slov Ukrajinu netvoria len chudobné oblasti, ale vyzdvihuje hlavne miesta, ktoré sa so zvyškom krajiny nedajú porovnávať.

Ako nádherné miesta označuje napríklad mesto Odesa.

Mesto s viac než miliónom obyvateľmi je tretím najväčším na Ukrajine a leží na brehu Odeského zálivu Čierneho mora.

Ako ďalšiu zaujímavú časť krajiny spomína najväčšie kultúrne a ekonomické stredisko západnej Ukrajiny, mesto Ľvov.

"Ľvov je veľmi historické mesto podobné Prahe či Viedni. V Odese je napríklad najlepšie bývať v lete, je to naozaj čarovné miesto pre život hlavne kvôli polohe pri mori,“ vysvetľuje.

V zime sa dá podľa jej slov tráviť čas v Karpatoch, kde sú pekné hotelové komplexy.

„Celá krajina je super, pretože naozaj máme všetko. Od krásnej prírody po architektúru a historické mestá. Keď človek chce, môžu ísť k jazerám, do lesa, na hory, či jednoducho do mesta a do obchodov za zábavou,“ hovorí.

Na Ukrajine je však podľa nej v porovnaní so Slovenskom viac ľudí, ktorí jednoducho robia svoj vlastný biznis.

„Keď vieš niečo robiť, sám si k tomu nájdeš cestu a budeš mať prácu. Ľudia sa musia sami angažovať, ak chcú niečo zarobiť, musia byť aktívni,“ tvrdí.

Vítaná novinka

Domov jej veľmi nechýba. Tvrdí, že si dokáže v Prešove stále nájsť nejakú činnosť. Do Kyjeva chodí raz či dvakrát za mesiac.

„Veľa Ukrajincov je aj v Česku či v Poľsku. Sestra býva v Amerike, má manžela Američana a spolu žijú na Floride,“ hovorí Alina.

Riešenie víz do Ameriky je však pre Ukrajincov ešte zložitejšie ako víza do Európy.

Do tej bolo potrebné schengenské vízum, novinkou spred pár dní pre Ukrajincov je, že sa zaviedol bezvízový styk s niektorými európskymi krajinami, medzi ktoré patrí aj Slovensko, Poľsko či Maďarsko.

Komplikovaný je však stále vstup napríklad do susedného Česka, Švajčiarska či Nemecka.

„Aj na turistické víza je potrebné dlhé vybavovanie,“ hovorí.

V rámci potrebných informácií pre schválenie víz je nutné na ambasáde uviesť, ako dlho sa človek plánuje zdržať na území konkrétnej krajiny, či ide o študijný, turistický alebo pracovný pobyt, potvrdenie o stálom bydlisku v rodnej krajine, ktoré slúži ako záruka toho, že daný Ukrajinec sa skutočne vráti domov či uvedenie členov rodiny, kde sa jedinec plánuje vrátiť.

Alina má v súčasnosti na Slovensku dočasný študijný pobyt.