Teraz sa púšťam na tenký ľad. Na recenzovanie som si podal nový album kultovej kapely Depeche Mode - Spirit.
V čase, keď sa mladí nezmyselne delili na metalistov a depešákov, som bol na opačnej strane barikády. No dvadsať rokov súžitia s depešáčkou človeka poznačí, kapelu mám napočúvanú, načítanú, napozeranú...
No aj tak, žiadna iná skupina nemá takých verných fanúšikov, ktorí síce svojich DM neskonale milujú, ale sú kritickí.
Článok vyšiel v týždenníkoch MY,č. 30/2017. V predaji od utorka 1. augusta do pondelka 7. augusta. Online aj tu.

Risknem to a pustím sa aj do Spiritu. Mimochodom, príchodom revolúcie celé delenie depeš kontra metal skončilo a pomyselnou bodkou bolo, keď dlhovlasý a bradatý Dave Gahan naspieval pecku I Feel You, kým vystrihaný Hetfield z Metalliky pel slaďáčiky.

Dodnes je I Feel You obľúbeným námetom na rockové covery a zaradila sa do zlatého fondu DM, hoci kovaní depešáci ju radi nemajú. Depeche Mode dnes sú (do)dnes masovka, ktorú okrem verných počúvajú mnohí rockeri a ďalší.
Kapela je živá, činná, neustále koncertuje a točí nové veci, hoci si prešla turbulenciami. Zlý radový album už azda spraviť ani nevie a single sú skutočné perly.

Po skvelom albume Delta Machine (mne osobne sa páčil viac ako Spirit, bavili ma tie bluesovejšie či kraftwerkovské plochy) prišli s novinkou Spirit.
Ešte než sa k nej dostanem, zopár slov k živému prevedeniu. Mal som možnosť zažiť dva koncerty (Bratislava, Praha) v rámci turné k Spirit a bol to zážitok.
Predtým som (na rozdiel od manželky) absolvoval len jeden koncert, ešte v rámci Exciter Tour, no môžem potvrdiť, že teraz je kapela v top forme. A naživo je to zážitok, nielen pre echt depešákov.
Mám kamošov, čo v rámci tohto turné absolvovali aj päť koncertov a z každého odchádzali spokojní.
Koncert otvárala úvodná skladba novej platne – Going Backwards. Kamarát, depešák mi hovoril, že od prvého úderu tónu je počuť, že je to nezameniteľný depeš a má zimomriavky.

Môžem potvrdiť. Radosť trvá pokračuje, druhým songom je singel Where´s the Revolution. Silný (ako všetky single), aj po textovej stránke, s uhrančivým bridžom „ide, ide vláčik...“, pričom práve tento text dal recenzentom návod na postreh, že kapela je oveľa politickejšia ako doposiaľ. Je.
Prejdem aj k ďalším hodnoteniam, hoci opakujem, nie som fanatický fanúšik, ktorý by rozoznal každú nuansu, dokonca každý tón Andyho Fletchera.
Pri ňom sa pristavím, „Fleč“ je môj najobľúbenejší člen kapely, je najviac DM a je svetový fenomém. Vysvetlím.
Je to človek, ktorý je súčasťou jednej z najväčších kapiel na svete od jej vzniku, pričom prakticky nepohol prstom.
No, prstom snáď áno, občas na nejaký kláves (všímal som si ho aj na koncerte) pinkne, ale na reálne hranie sú tam iní hudobníci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári