PREŠOV. Bola krásna nedeľa. Rodina Hedvigy Burdelákovej z Prešova sa spoločne zabávala v Ľuboticiach na oslave dňa detí.
Keď naraz zábavu a rodinnú pohodu prekazil jeden telefonát.
„Mali sme vtedy naozaj krásny deň. Boli sme pokope, všetky malé detičky, moje vnučky, sedeli sme spokojne na oslave dňa detí.
Keď sme sa už rozhodli, že by sme podvečer mohli aj ísť domov, zavolala mi moja suseda. „Heďa, horíš,“ začína svoje rozprávanie Hedviga Burdeláková.
Myslela si, že žartuje
Hedviga si najprv myslela, že susedka žartuje. V ich bytovke totiž bolo už niekoľko požiarov.
„Povedala som jej na to, že nie, čo si. Naozaj som si myslela, že si robí srandu. Ale ona mi oponovala. Nie. Naozaj ti horí byt. Ešte mi stihla povedať, že sa nemusím báť o psíka, ktorého som mala na balkóne. A že sa mám ponáhľať domov,“ spomína si Hedviga.
Na schodisku predbehla hasičov
Rýchlosťou blesku rodina nasadla do auta a ponáhľala sa k bytovke. Hedviga stále neverila, že by toto mohla byť pravda.
„A naozaj. Hasičské autá pri bytovke. Nechápala som, čo sa deje,“ pokračuje v rozprávaní.
Na schodisku predbehla hasičov, ktorí kráčali na piate poschodie k jej bytu.
„Chcela som ísť pustiť môjho psíka, ale nehrozilo. V byte už bolo jedno veľké ohnisko. Mali sme tam položený starý televízor, ktorý sme chceli vyhodiť a ten explodoval. Vymrštilo ma z bytu,“ pokračuje.
Hasiči už viac Hedvigu do bytu nepustili. Vzali ju von pred vchod.
„Bola som v šoku. Nič som nevnímala. Vzali ma do sanitky a pichli mi niečo na upokojenie. Potom som už bola až taká letargická,“ dodáva.
Pri požiari bytovky v Prešove evakuovali tridsať ľudí Čítajte Neostalo im skoro nič
Plamene sa šírili veľmi rýchlo a pohltili rodine skoro všetko.
„Neostalo nám absolútne nič. To čo nebolo zničené, bolo vydymené. Všetok nábytok sme museli vyhádzať. Neviem ako, neviem za čo, zhorela mi chodba, kuchyňa, kúpeľňa. Podlaha, sklá na oknách popraskali. Je to úplne, ako keď staviate nový dom. Začínate od omietok, podláh. Všetko nanovo,“ rozpráva Hedviga.
Náš domov, naše všetko
V byte rodinka bývala 14 rokov. Dôvodom požiaru bol skrat v elektrickej skrinke.
Zaujímavé je aj to, že elektrinu si rodinka dávala robiť novú.
„Keď za to zaplatíte čakáte, že to bude v poriadku. Nebolo,“ povedala.
Na spúšť, ktorú oheň za sebou zanechal, sa pozeralo veľmi ťažko.
„Tie pocity sa ani nedajú opísať. Bol to náš domov, naše všetko. Všetko som si budovala od nuly, od piky. Ja som nemala ani jednu jedinú lyžičku, keď som do bytu prišla. A teraz je jednoducho všetko preč. Ostali sme iba tak,“ smutne povedala.
Majiteľka bytu: Bol to náš domov, naše všetko. (zdroj: Jana Pisarčíková)Nik sa nezranil
Ako Hedviga povedala, jediným a zároveň najväčším šťastím je to, že v byte v čase požiaru nikto nebol.
„Potom mi tie myšlienky behali presne tam. Že je dobré, že v byte nikto nebol. Čo ak by sme tam práve spali alebo by bola moja dcérka sama doma. Susedom sa nič nestalo. Každý prežil a to je na tom to pozitívne,“ povedala Hedviga.
Celé noci nespala
Prvé noci strávila rodinka u Hedviginho syna. Potom chodili spávať do Lipian. Neskôr odišli bývať k bratovi.
„Chytila ma veľká beznádej. Celé noci som nespala. Veď dcére Kristínke pohoreli veci, botasky, sandálky. Komplet všetky veci jej vyhoreli. Všetko čo sme mali v chodbe i v kuchyni, od dáždnikov, vrátane kuchynskej linky, práčky. Postele a gauč sa zachránili. Boli tiež vydymené, ale gauč už na tretíkrát čistím. Ostatné nám neostalo nič,“ rozpráva.
Prevetralo im to peňaženky
Na ľutovanie sa ale čas nebol. Rodinka dostala nejaké peniaze od poisťovne.
Niečo si museli požičať a pustili sa do obnovy bytu. Prešli dva mesiace, no stále v byte ešte nebývajú.
„Od poisťovne sme niečo dostali. Poslali mi peniaze, dokladujem im všetko, čo sme kúpili. Takže odvtedy behám po materiál, lietam, ale nejako to vykrývame. Veľmi pekne sa zachovali aj kolegovia v práci. Keď sa dozvedeli v podniku, čo sa nám stalo, vyhlásili zbierku. Doniesli mi peniažky. Veľmi ma to potešilo. To sa ani opísať nedá. Úplne cudzí ľudia mi tak veľmi pomohli. Dcérin kamarát, kolegovia, asi 20 ľudí v mojom byte vypratávalo všetko zhorené,“ spomína si.
Toto by som nepriala nikomu
Hovorí sa, že je lepšie raz vyhorieť, ako sa často sťahovať. Hedviga má ale na toto vlastný názor. „Áno, sťahovanie z duše nenávidím, ale toto by som nepriala nikomu,“ uzavrela.
MY POMÁHAME, pomáhajte s nami! Ak vás príbeh rodiny, ktorej plamene vzali úplne všetko zaujal a chceli by ste im akýmkoľvek spôsobom pomôcť, kontaktujte nás na mailovej adrese:
jana.pisarcikova@petitpress.sk.
My vašu pomoc radi sprostredkujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
