V kronikách sa o Bardejove začína písať v roku 1241, ďalšia zmienka sa našla aj o šesť rokov neskôr. Píše sa v nej o územných sporoch medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym rádom cisterciánov, ktorí pôsobili v Bardejove.
Vtedy sa ešte nedalo hovoriť o meste, Bardejov bol skôr osadou. Jeho rozmach však šiel rýchlym tempom.
Mohla zaň najmä výborná poloha. Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom.
Sto rokov po prvej písomnej zmienke prikázal Ľudovít I. postaviť hradby. V roku 1376 sa už hovorí o opevnenom meste.

Vývoj zastavili požiare a mor
Od roku 1453 má Bardejov aj vlastný erb, ktorý mu udelil kráľ Ladislav. Rozkvitali v ňom remeslá, cechy, malo stovky majstrov.
Horšie časy preň prišli v 15. storočí. Kráľ Žigmund dal mesto do zálohy poľskému šľachticovi Balickému za 13 tisíc zlatých.
Neprospelo mu ani niekoľko požiarov a morová epidémia. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný po II. svetovej vojne.
Rozšíril sa priemysel, školstvo, vybudovali sa nové sídliská.
Veľká pozornosť sa začala venovať obnove historických pamiatok. Historické jadro mesta bolo už v 50-tych rokoch vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.
V roku 2000 bolo historické námestie spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári