Choreograf Ondrej Šoth sa narodil v Bardejove. Aj keď z neho odišiel v šestnástich, stále tu má svoju rodinu, za ktorou chodieva. S láskou spomína na škôlkarské časy aj na prvé tanečné kreácie v kultúrnom dome, na ktoré balil dievčatá. Bardejov má v jeho živote nezastupiteľné miesto a hrdo sa k nemu hlási.
Ste rodákom z Bardejova. Na aké miesta v tomto meste sa vám viaže najviac spomienok?
– Veľa sme sa sťahovali, ale pamätám si, že ako dieťa sme bývali na ulici Českej Lípy. Bol to taký menší tehlový dom a vzadu sme mali záhradku. Neďaleko bola škôlka, kde som prežil pár najšťastnejších rokov môjho života. Ako dieťa som tam prežil aj r. 1968, keď k nám prišli vojská Varšavskej zmluvy. Ako decko som tomu nerozumel, ale v živote som nedostal toľko odznakov a čokolády ako vtedy.
Dokedy ste v Bardejove zotrvali?
– Približne do šestnástich.
Tak to ste stihli aj prvé lásky, rande v kine, zmrzlinové poháre...
– Obdivoval som dve dievčatá, boli to veľmi krásne dievčatá. Chodil som s nimi na piškoťáky. Jedna sa volala Katarína a druhá Milka.
Potulky Bardejovským okresom vás zavedú k historickým unikátom Čítajte Aj na diskotéky ste s nimi chodievali?
– Samozrejme. Tančiť sme chodili do kultúrneho domu, kde vtedy boli diskotéky novinkou. A tiež sme chodievali na námestie a do Baziliky sv. Egídia.
Chodievali ste aj poza školu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
