Kdesi som minule zazrela vtipný obrázok s komentárom v duchu, že dovolenka je vlastne dočasný stav slobody, ktorý je dopriaty otrokom v 21. storočí.
Musela som sa zasmiať. Taký čierny humor, ale myslím, že celkom výstižný. Veď už len môcť čerpať dovolenku – to je aký benefit!
Myslím si, že ešte dosť málo ďakujeme našim poslancom, že nám toto blahosklonné gesto pochopenia a tolerancie zo zákonníka práce ešte nevyčiarkli.
Aj keď, nikdy nehovor nikdy a radšej nekuvikám, aby som náhodou niekomu nevnukla túto nehoráznu myšlienku. Nech nemá ani pomyslenia tých pár dní v roku, zákonom daných, vyhodiť...
Veď i Pánbožko, ktorý môže všetko, si doprial jeden deň voľna. A treba to voľno i nám, hoc sa nám dakedy zjavne marí, že už sme minimálne o stupienok vyššie jak Ten hore.
No mne sa zdá, že tá dovolenka, to je ešte taký kúsok raja tu na zemi. Ak si ho teda človek spraví. A ja som si hej.
Dva týždne dovolenky bez internetu, mobilov, signálu, diára. Nepamätám, kedy som si tak fakt oddýchla.
A výsledok? Svet sa krúti, moja neprítomnosť nikomu neublížila, kávy som si odložila, pár dní bol zo mňa odľud a ja som si oddýchla.
Každý je nahraditeľný. Zas sa mi to potvrdilo. Lebo tých nenahraditeľných sú plné cintoríny.
Ale čo, nie je dovolenka ako dovolenka. U mňa tento rok vyhrala príroda a rodná domovina.
Spokojná, šťastná som sa vrátila do Prešova, keď som asi na tretí deň stretla kamošku.
„Čau, ty čo, ešte robíš? Nečítala som ťa ani nepamätám.“
„Hej, robím, len teraz som dovolenkovala a celkom sa vypla.“
„Jéj a kde si si to strihla?“
„Ale, len tak, príroda, hory, naši doma.“
„Aha. Ale tak normálne som myslela, že dovolenka.“
„No šak ti vravím.“
„To akože byť u vašich doma je dovolenka?“
„A ne?“
Rozmýšľam, v jakom som jazykovom kóde prepnutá, že mi nerozumie.
„Jóóój, ale dovolenku normálnu som myslela – že k moru.“
„A to čo, keď nie som pri mori, to nie je dovolenka?“
„No neviem, ale keď nejdeš k moru, tak neviem, či je to dovolenka...“
Kukám na ňu jak krtko z vyoranej jamy.
Až vtedy mi dôjde. A musím sa smiať. V duchu, i nahlas. Vlastne, keď nevystrčím nos zo Slovenska, tak to ani nedovolenkujem.
Hej, je mi celkom jasné, že pri mojom povolaní asi tri štvrtiny mojich známych, neznalých veci, sú presvedčení, že s mojimi predpokladanými majetkovými pomermi pôjdem aspoň niekde na Krétu alebo Cyprus.
Ale ja nie. Ja držgroším len tu, na Slovensku. No teda. Trápne.
Ťažko niekomu niekedy vysvetliť, že more ma neláka. Že milujem Slovensko a podľa mňa je tu brutálne krásne (hoci kvalita služieb je neraz na ďalšiu poznámku). A na oddych ideálne.
Pri mori som bola viackrát. A už dva dni na pláži sú mi až-až. Vylihovanie a škvarenie len tak ma nebaví. Opálim sa i bez toho. Radšej sa v chládku prechádzam po slovenských hradoch a užívam si ich čaro.
Ale ako sa vraví, proti gustu žiaden dišputát.
A každý má svoju dovolenku. Či už „normálnu“, alebo „nenormálnu“.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 31, v predaji od 8. 8. do 14. 8.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
