Poliak Jakub Wiezik: Družina v Tatrane je na výbornú

Legionár z Poľska. Jakub Wiezik strelil v pohári prvý gól za Tatran.
Legionár z Poľska. Jakub Wiezik strelil v pohári prvý gól za Tatran. (Autor: tasr)
Miroslava Baranová|25. aug 2017 o 00:00

Týždenník MY Prešovské noviny predstavuje novicov v 1. FC Tatran.

PREŠOV. Dvadsaťšesťročný útočník Jakub Wiezik pôsobil vo viacerých kluboch.

So Slaskom Wroclaw sa v poľskej Ekstraklase stal vicemajstrom. Posledné tri roky pôsobil v Nemecku, kde si zahral aj proti slávnemu VfB Stuttgart.

Od leta je hráčom 1. FC Tatran Prešov.

Aké boli vaše mládežnícke futbalové časy a aký bol váš prechod k profesionálnemu futbalu?

„V mládežníckych kategóriách som hral za Podbeskidzie Bielsko-Biala. Keď som mal sedemnásť rokov prestúpil som do tímu Slask Wroclaw a vtedy sa pre mňa začala profesionálna kariéra, prvýkrát som okúsil seniorský futbal. Zistil som ako vyzerajú krásne štadióny plné ľudí, hral som v najvyššej poľskej futbalovej súťaži v Ekstraklase. Z jedného dňa na druhý som sa stal hráčom prvoligového klubu, bola to pre mňa veľká motivácia.“

V Poľsku ste neskôr pôsobili v ďalších troch kluboch. Na ktorý máte najlepšie spomienky

„Najkrajšie obdobie som prežil v mužstve Slask Wroclaw, s ktorým sa nám v Ekstraklase podarilo dosiahnuť veľmi pekné umiestnenie. V roku 2011 sme v lige obsadili druhé miesto a boli sme vicemajstri krajiny. V A tíme som nehral síce veľa, bol som mladý a moji spoluhráči boli veľmi dobrí futbalisti. Svoje štarty za Wroclaw z tejto sezóny ale mám, odohral som niekoľko minút a bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť. S tým istým mužstvom som mal aj ďalší úspech. V máji 2013 sme sa prebojovali do finále poľského pohára. Naším súperom bola Legia Varšava, ktorá sa stala v tej istej sezóne aj majstrom ligy. Hralo sa na dva zápasy. Doma sme prehrali 0:2, na štadióne bolo 35 000 divákov, ale ja som v stretnutí nehral. Lepšie pre nás dopadla odveta. Na pôde Legie sme zvíťazili 1:0 a do tohto súboja som už zasiahol aj ja. Na trávnik som sa dostal v 87. minúte. Bol to pre mňa zážitok, bol som rád, že som mohol nastúpiť aspoň na tri minúty.“

Záujem o futbal v Poľsku je vysoký a fanúšikovia tam tvoria osobitnú kapitolu. Aká atmosféra vládne na zápasoch?

„Poľskí fanúšikovia radi chodili a stále aj chodia na všetky zápasy, je tam skvelá atmosféra. Aj v Slasku Wroclaw nás chodilo podporovať množstvo ľudí. Návštevnosť v Poľsku je oveľa vyššia ako na Slovensku. Aj štadióny sú na lepšej úrovni, keďže pred majstrovstvami Európy hráčov do 21 rokov sa vynovili, a to futbalu u nás veľmi pomohlo.“

Navštívili ste niektorý zápas na Eure do 21 rokov?

„V tom období som bol ešte v Nemecku, a preto som Euro sledoval iba v televízii. Poľskej reprezentácii som ale fandil a počas ich súbojov som sedel pred televízorom s poľskou vlajkou.“

Posledné tri roky ste strávili v Nemecku. Ako to tam fungovalo?

„Do Nemecka som prestúpil priamo zo Slasku. Podmienky boli veľmi náročné, oveľa ťažšie ako vo Wroclawe. Veľa sme trénovali, dvojfázové tréningy sme mali každý deň. Keď som prišiel domov, bol som strašne unavený a bolelo ma celé telo. Trvalo dva mesiace kým som si zvykol na ich tréningový proces, potom to už bolo v poriadku. Neuveriteľnú drámu však v Nemecku robili z prehier. Ak sa nám nepodarilo zvíťaziť a zápas sme prehrali, tréning bol dvojnásobne krutý a tréner nám dal svoju nespokojnosť pocítiť. Hráči sa po prehre báli chodiť na tréningy, ale malo to niečo do seba, v zápasoch sme museli makať na sto percent. Na Slovensku je to menej drastické, ľudia sú tu milí a sympatickí.“

S tímom Carl Zeiss Jena ste vyhrali regionálny pohár. Boli to najlepšie spomienky z Nemecka?

„S týmto klubom sme dosiahli veľmi dobré výsledky. Hneď v mojej prvej sezóne v Jene sa nám podarilo vyhrať regionálny pohár. Ako víťazi sme postúpili ďalej a v nasledujúcej fáze nám vylosovali Hamburger SV. Ja som sa však dva dni pred zápasom zranil a do súboja som nemohol nastúpiť. S Hamburgerom sme nakoniec vyhrali a dostali sme sa ešte ďalej. V nasledujúcom kole sme narazili na ďalší slávny klub VfB Stuttgart a v stretnutí proti tomuto súperovi som už nastúpil aj ja. Na štadión prišlo veľa fanúšikov, ktorí vytvorili skvelú atmosféru. To sú moje najlepšie spomienky z Nemecka.“

Prečo ste sa rozhodli zmeniť pôsobisko? Čím si vás získal prešovský futbalový klub a slovenská Fortuna liga?

„V Nemecku mi skončil kontrakt a nechcel som tam viac zostať. Veľmi mi chýbala rodina a chcel som byť blízko domova. Z Nemecka som chodil domov len dvakrát do roka. Teraz to mám ku nám do Poľska oveľa bližšie a nemám problém domov kedykoľvek zájsť. Do Tatrana som prišiel najprv na testy, a to vtedy, keď bol tím na turnaji v Českej republike. Potom som od Prešova dostal ponuku na prestup, ktorú som prijal veľmi rád.“

Na ako dlho znie vaša zmluva s 1. FC Tatran?

„Mám zmluvu na jeden rok. Na Slovensku by som však rád ostal aj dlhšie. Cítim sa tu dobre a na východe Slovenska som zatiaľ spokojný. V zeleno-bielom drese som už zaznamenal aj svoj prvý gól, a to v pohárovom súboji v Terchovej. Svoje šance musím premieňať, dúfam, že mi to pôjde a moje strelky mi pomôžu. Môj doterajší rekord v počte strelených gólov som zaznamenal v Nemecku, za pol sezóny som skóroval osemkrát.“

Čo sa vám v tíme z metropoly Šariša páči najviac?

„V Prešove sa mi páči hlavne kolektív, v kabíne sme jedna veľká partia. V Nemecku to tak nebolo. Tím bol zmiešaný z hráčov z Nemecka, Turecka, Poľska a iných krajín a tvorilo sa veľa skupiniek. Vôbec to tam nefungovalo, ako tu. Môžem povedať, že v Tatrane je najlepšia 'družina' zo všetkých klubov, kde som doteraz pôsobil. Každý bojuje za tím, nie za seba, všetci chceme vyhrať a takto dokáže mužstvo viac.“

Poľština a slovenčina sú podobné jazyky. V tomto smere asi nemáte problémy?

„Výhodou môjho príchodu do prešovského klubu je aj to, že trochu rozumiem po slovensky. V Nemecku som mal problém dorozumieť sa, keďže som neovládal ich jazyk. Nemal som sa ani s kým porozprávať, bol som tam sám. V tíme sme síce mali jedného Poliaka, ale on väčšinou rozprával po nemecky. Odo mňa chceli, aby som po dvoch týždňoch rozumel ich jazyku, ale to nebolo možné. Zažil som vtedy náročné obdobie. Naopak Slováci sú lepšia mentalita. Tu cudzincov akceptujú, v Nemecku je s tým trošku problém.“

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 33/2017. V predaji od utorka 22. augusta do utorka 29. augusta.

Vizitka

Meno a priezvisko: Jakub Grzegorz Wiezik

Dátum narodenia: 15. júla 1991

Národnosť: poľská

Stav: slobodný

Prezývka: Kuba

Výška/hmotnosť: 195 cm / 90 kg

Pozícia: útočník

Číslo dresu: 40

Predchádzajúce kluby: Podbeskidzie Bielsko-Biala, Slask Wroclaw, KS Polkowice, Lódzki KS, Pogon Siedlce, Carl Zeiss Jena, ZFC Meuselwitz

Obľúbený klub: Real Madrid

Futbalový/športový vzor: Zlatan Ibrahimovič

Obľúbená hudba: pop

Obľúbené jedlo: poľské regionálne rolády

Záľuby a voľný čas: sledovanie dobrého filmu

Jakub Wiezik.
Jakub Wiezik. (Autor: Daniel Dadej)

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Poliak Jakub Wiezik: Družina v Tatrane je na výbornú