Prišiel na návštevu švagor z Anglicka. Sobota poobede, že chce vybehnúť do mesta pozrieť. No čoby sme nešli.
Až po hodnej chvíli som zistila, že on vlastne chcel vidieť, ako to v meste žije. A nežije nijak. V sobotu poobede isto nie.
Prešli sme Floriánkou, kde je už tradične najviac ľudí. Ale teraz akosi i tam bola koncentrácia oproti bežným dňom príliš nízka.
„To kde sú všetci?“
No neviem, ťažká otázka, vravím mu.
Ale to keď som mala pocit, že prechádza bežne najľudnatejšou uličkou mesta a toto sa pýta, vedela som, že je zle.
Na námestí okrem autobusu so svadobčanmi a budúcimi novomanželmi ani noha. No dobre, tak možno za cestu od veľkého kostola ku Tescu nejakých desať párov nôh.
„Vy čo, všetci ste už poskrývaní v atómových úkrytoch?“ vtipkoval švagor.
Bohužiaľ, mal pravdu. Čakal, či nebude nejaký koncert, program, podujatie.
Zlý termín vychytal, všetci asi dovolenkovali.
„No ja ti neviem, ale na to, že je to tretie najväčšie krajské mesto Slovenska...“ hodnotil.
Nehovoriac o obsluhe v štýle – jemineee, vy si neviete v sobotu poobede navariť doma aj sami?!
Strih. Pár dní predtým. Pivný festival na Sídlisku 3. Stovky ľudí, hektolitre piva. Sadnúť si nebolo kde, ale veď si už len niekam prisadneme, veď stoly sú dlhé.
Za jeden večer x známych. Skvelá nálada. A nieže celý Prešov, ale podľa ŠPZ asi celé Slovensko sa tam zhŕklo.
Skrátka to tam žilo. Avšak, trvalo to len iba pár dní.
Podotýkam, že plno bolo či v stredu večer, či v piatok večer. Skvelá akcia, ktorá fakt ľudí pritiahla.
Škoda len, že sa celý kultúrno-spoločenský život vie prejaviť len počas pár dní pivného sviatku. Tak sa mi zdá, že keď niet piva, niet života.
Článok vyšiel v týždenníkoch MY na východnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
