Článok pôvodne vyšiel na www.milujemevychod.sk.
Desať rokov v rámci projektu Objavovanie Prešova sprevádzala nadšencov histórie po zaujímavých miestach metropoly Šariša.
Renomovaná historička architektúry Darina Petranská sa v Krajskom pamiatkovom úrade Prešov venovala záchrane národných kultúrnych pamiatok, aj architektonicko–historickým výskumom.
Úlohou pamiatkarov je zachovať vzácne objekty a pamiatky pre budúce generácie. Stalo sa však počas vašej 40-ročnej praxe, že vám niektoré zaujímavé stavby doslova zmizli pred očami, že sa ich nepodarilo zachrániť?
– Takých stavieb bolo viac. Tí starší si isto budú pamätať celoplošné odstránenie veľkej časti Sabinovskej a Levočskej ulice, keď z povrchu mesta zmizlo niekoľko secesných víl, žrebčinec či starý hostinec Lajoška. Osobne je mi ľúto za gréckokatolíckym kňazským seminárom, na mieste ktorého vyrástlo nové divadlo. Živo si spomínam, ako sa vtedajší kompetentní straníci uškŕňali, keď sme sa snažili zubami-nechtami zachrániť hlavný vstup do areálu cintorína so starým chudobincom. Vyššie spoločenské záujmy, v tomto prípade rozšírenie Vajanského ulice, mali pred historickými pamiatkami prioritu. Veľa nechýbalo a takýto osud by stihol aj bývalý Dom pionierov (pôvodne Szirmayov palác), terajšiu Pravoslávnu bohosloveckú fakultu na Masarykovej ulici 15. Prišiel však november '89 a to pamiatku zachránilo. Boli aj ďalšie stavby, za ktorými dnes smútim a pod zánik ktorých sa musela podpísať aj pamiatková inštitúcia, napríklad elektráreň na Levočskej ulici, či stará železničná stanica). Boli to komplikované časy. Dnes moji bývalí kolegovia bojujú s developermi a inými záujmovými skupinami. A tiež to nemajú ľahké!
Odporúčali ste niekoľko stavieb na zápis do evidencie pamätihodností mesta Prešov. Čo bolo medzi nimi mimoriadne zaujímavé, čo by mali Prešovčania poznať?
– Z môjho pohľadu je to budova s areálom na terajšej Levočskej ulici č. 22, ktorej v súčasnosti hovoríme Hausov dom (susedí s poliklinikou a pred ňou je zastávka MHD pozn. red.). V stavbe sa ešte aj dnes dajú dobre čítať znaky secesie a vstup do areálu ešte stále uzatvára nádherná secesná brána. Zvyšok secesného oplotenia, žiaľ, medzičasom zanikol. Túto stavbu som navrhla, pretože začiatkom 20. storočia tu pôsobil zámočnícky a zvonolejársky podnik Alexandra Buchnera. Tento vynikajúci zvonolejár práve tu odlial vôbec svoj prvý zvon a spolu s bratom Vojtechom pokračoval v tradícii slávnych východoslovenských zvonolejárov, ktorí šírili dobré meno tohto kumštu už od stredoveku. Keďže väčšina historických zvonov bola počas prvej svetovej vojny zrekvirovaná a bolo potrebné ich nahradiť, bratia Buchnerovci mali dostatok zákaziek. Odliali vyše 1300 zvonov. Tento návrh na pamätihodnosť mesta Prešov neprešiel, rovnako ako aj dva ďalšie – kostol v miestnej časti Surdok a Kaplnka sv. Anny na Dúbrave.
Vďaka projektu Objavovanie Prešova majú domáci i návštevníci spoznať veľa z histórie mesta. Vy ste stáli pri jeho zrode. Ako táto myšlienka vznikla?
– Ani sama neviem, kto bol iniciátorom tohto nápadu. Mesto Prešov mi však v roku 2007 ponúklo na vznikajúcom projekte spoluprácu. Požiadali ma porozprávať záujemcom o domoch prešovských mešťanov. Vôbec som netušila, ako sa to bude ďalej vyvíjať a či bude mať vznikajúce podujatie perspektívu. Ukázalo sa, že ľudí, ktorí sa zaujímajú o históriu svojho mesta, a chcú spoznávať jeho vzácne pamiatky aj osobnosti, je dosť. Preto sa „objavko“ z počiatočného jedného dňa v mesiaci rozšírilo na víkendovú dvojdňovku.
Rovnaké podujatia existujú aj v Košiciach a v Bardejove.
– Košické potulky, ktoré do života uvádzal Milan Kolcun, začali ako prvé. My sme sa našimi susedmi nechali inšpirovať. Teším sa, že sa myšlienka potuliek veľmi skoro udomácnila aj v historickom meste Bardejov, kde ich sprevádza môj kolega z Krajského pamiatkového úradu Prešov, archeológ Peter Harčár. Našli si svojich skalných návštevníkov, ktorých teší, že sa zakaždým dozvedia iný príbeh z dejín konkrétneho mesta a okolia. A to nielen svojho. Prešovčania majú záujem o košické a bardejovské potulky a my evidujeme návštevníkov z iných miest, predovšetkým Košíc. Zavítajú k nám však aj obyvatelia iných oblastí Slovenska, nielen východného.
Pôvodný rozhovor pochádza z portálu www.milujemevychod.sk
Autor: www.milujemevychod.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
