Keď druhého júla 1967 v prešovských pohostinstvách prvýkrát čapovali svetlú desiatku Šariš, bol to veľký deň pre všetkých milovníkov piva.
Dnes, keď sa desiatky pivární a značiek bijú o svojho zákazníka, sa zdá priam neuveriteľné, že východniarov vtedy trápil smäd...
Malé pivovary v Košiciach, Poprade a Michalovciach koncom 60. rokov 20. storočia nestačili uspokojiť dopyt, pivo sa muselo dovážať z Čiech. Súdruhovia vo vláde a strane rozhodli, na východe sa musí postaviť moderný pivovar.
A bol to jeden z mála výborných nápadov Komunistickej strany Slovenska, ktorý navždy zmenil región Veľkého Šariša.
Východniari dostali svoje pivo a srdcom sú mu verní dodnes, pri oslavách päťdesiatky sa ich do areálu nahrnulo rekordné množstvo - viac ako 20-tisíc.
S radosťou a pýchou prišli popriať svojmu pivu všetko najlepšie.
(zdroj: archív Pivovaru Šariš)Ďatelinové pole a v posteli s majstrom
Dnes 69-ročný Jozef Havelka bol vtedy čerstvým absolventom SVŠT v Bratislave, keď ho ako stavebného inžiniera v roku 1964 prevelili na stavebnú správu 22 v Michalovciach a poverili funkciou stavbyvedúceho pre stavbu pivovaru.
„Stavenisko budúceho pivovaru ma privítalo prekrásnym pohľadom, lebo všade som videl len ďatelinové pole a na okraji tohto poľa pristavená maringotka, ktorá slúžila ako mini kancelária s jednou posteľou a v nej sa nachádzal prvý majster na stavbe J. Dudáš. Nakoľko v maringotke bolo len jedno miesto na spanie, navštívil som predsedu MNV vo V. Šariši pána Čaju a oboznámil som ho zo situáciou, že Chemkostav začína s výstavbou pivovaru a je potrebné pomôcť pri počiatočných prácach a ubytovaní. Pán predseda MNV prejavoval hneď od začiatku nesmiernu radosť z toho, že taká významná stavba sa bude realizovať práve tu. Prvú noc som aj tak spal na jednej posteli s pánom majstrom, v ďalších dňoch už na priváte," s úsmevom spomína Jozef Havelka.
Pri stavbe pivovaru sa už využívali moderné metódy, pracovalo sa na dve zmeny.
Pri betonáži základov počas mrazov sa využívalo zohrievanie betonárskych štrkopieskov pomocou ihiel, do ktorých sa vháňala horúca para.
(zdroj: archív Pivovaru Šariš)Dvanástka za korunu sedemdesiat halierov
„V rámci výstavby bol vybudovaný aj skupinový vodovod Šarišské Michaľany - V. Šariš - Prešov v profile 700 mm v dĺžke 7 km, bolo vybudované pramenisko v Šarišských Michaľanoch, odkiaľ sa z vrtných studní dostáva voda do skupinového vodovodu, to znamená, že aj do pivovaru. Na kopci smerom na Gregorovce je vybudovaný vodojem pre potreby pivovaru. Okrem výborného vodného systému s kvalitnou vodou zavážilo aj výborné dopravné spojenie s mestom Prešov."
Jozef Havelka, prvý majster varne Ján Ivanecký i sládek Juraj Jusko spomínajú, že najkvalitnejšie pivo bolo uvarené už v prvej várke, lebo na výrobu piva boli použité najkvalitnejšie suroviny - jačmenný slad, chmeľ, voda a kvasinky.
Pivári vtedy tvrdili, že toto pivo bolo lepšie ako české. Krígeľ dvanástky stál vtedy 1,70 Kčs a mesačný plat bol 1 600 korún. Kde sú tie časy, smejú sa.
Za socializmu sa pilo piva oveľa viac
Keď pivovar stavali, bol jeho súčasný riaditeľ Ján Čerkala ešte malý chlapec, ktorý ani vo sne netušil, ako veľmi ovplyvní aj jeho život.
„Pritom Veľký Šariš nebol jedinou vybranou lokalitou, o ktorej sa uvažovalo. Súťažil s Kapušanmi, kde mali tiež napojenie na železničnú vlečku, ale rozhodlo, že tam bola veľká zásoba benzínu a to s pivom neladilo. Tak prišiel konečný verdikt, stavať sa bude vo Veľkom Šariši."
Na východnom Slovensku v 60. rokoch 20. storočia pokračovala industrializácia, stavali sa cukrovary, pekárne, fabriky a množstvo robotníkov potrebovalo po práci tekutý chlieb.
Technologicky zastarané pivovary kapacitne nestíhali aj preto, že vtedy sa vypilo ročne vyše 5 miliónov hektolitrov piva, štatisticky vzaté viac ako 100 litrov na hlavu.
„Dnes je to približne 3,7 milióna, teda podstatne menej. Je za tým zmena životného štýlu, ľudia majú oveľa širší výber nápojov, lebo vtedy bolo pivo, víno alebo pálenka. Dnes má pivo ako nápoj na trhu obrovskú konkurenciu, nehovoriac o tom, že veľa ľudí chodí dnes do práce autom, fungujú kontroly na alkohol, čo predtým nebolo, alkohol v práci sa ticho toleroval, popíjalo sa bežne. Veď sa traduje, že v 50. rokoch bol alkohol pri dopravnej nehode poľahčujúcou okolnosťou," smeje sa Ján Čerkala, ktorý v Pivovare Šariš začínal ako brigádnik pred 36 rokmi.
(zdroj: archív Pivovaru Šariš)Prišiel ako brigádnik, zostal 36 rokov
„Neprijali ma na vysokú školu, tak som nastúpil, že rok nejako vydržím a uvidíme, čo bude ďalej. Nastúpil som na sladovňu, začal robiť na zmeny ako operátor výroby sladu, postupne sa mi tam zapáčilo a začal som tam pracovať a posúvať sa v hierarchii cez majstra, vedúceho sladovne, vedúceho stáčania, vedúceho výroby a posledných dvadsať rokov som technickým riaditeľom, resp. manažérom závodu vo Veľkom Šariši."
Niekomu sa môže zdať, že robiť v jednej firme 36 rokov musí byť poriadna nuda, to však nepozná riaditeľa.
Ján Čerkala rozhodne nepatrí k ľuďom, ktorí sa dokážu nudiť, má rád svoju prácu a dokonca aj zmeny, nikdy nemá pocit, že sa už nemá čo naučiť, neustále si stanovuje nové výzvy, ktoré posúvajú Šariš dopredu.
Navyše nie je manažérom dosadeným zvonku, ktorý nemá o pivovarníctve ani páru, všetky prevádzky dôverne pozná, takže mu ťažko niekto povie, čo sa dá a čo naopak nie.
Riaditeľ Čerkala: Za úspechom sú ľudia
Ján Čerkala. (zdroj: archív Pivovaru Šariš)„Mám prehľad aj cit rozoznať, čo je reálne. Je veľmi dôležité mať širokú základňu skúseností a vedomostí, človek vie, čo sa deje a potom stojíte pevnými nohami na zemi a viete odhadnúť situáciu. Viem ľahšie rozhodnúť a najmä viem, že úspech pivovaru je úspechom ľudí, lebo moderné stroje kvalitné pivo nenavaria, potrebujú odborníkov, ktorí chcú, majú radi svoju prácu, vzdelávajú sa, nechýba im talent a cit nastaviť technologický proces tak, že vo výsledku má zákazník vždy výborný Šariš, najlepšie slovenské pivo s vysokou piteľnosťou. Vyvážený balans troch chutí - sladkej, kyslej a horkej, spôsobuje, že keď si dáte jedno, dostanete chuť na druhé i tretie...," usmieva sa spokojne.
S radosťou spomína na nedávny Deň otvorených dverí, keď do areálu prišiel rekordný počet fanúšikov piva Šariš.
"Keď som videl úplne natrieskaný dvor ľudí v dobrej nálade s naším pivom v ruke vo výbornej zábave, išla z toho ohromná pozitívna energia, veľmi sa teším a zároveň ďakujem východniarom, že sú takí srdeční lokálpatrioti."
Zamestnanci majú u Jána Čerkalu status najvyššej priority.
„Dávame veľa peňazí na vzdelávanie zamestnancov v pivárskej akadémii, trendových kurzoch, počítačových znalostiach. Každá pozícia v procese výroby piva je úzko špecializovaná, filtrácia, varňa, labák, stáčanie, každý musí vedieť a rozumieť svojej robote, lebo keď jeden zahapruje, znehodnotí prácu všetkých a pivko nebude také, aké má byť. Najlepšie na Slovensku."
Za 36 rokov zažil v pivovare socialistické plánovanie, keď Šariš vyrábal pivo aj na export k našim bratom v RVHP v Maďarsku, Poľsku i Sovietskom zväze, privatizáciu slovenským podnikateľom Rudolfom Mosným po Novembri ´89, ktorý ho v roku 1997 bez investícií dobre predal juhoafrickej nadnárodnej spoločnosti South African Breweries (SAB).
Štvrtý najväčší výrobca piva na svete, s bohatými výrobnými aj marketingovými skúsenosťami, urobil v závode Šariš rozsiahlu modernizáciu.
Prírodné pivo bez gramu chémie
„Bola to konzervatívna spoločnosť, ktorej vedenie nám vždy zdôrazňovalo, aby sme robili a my sme aj vždy robili čisté prírodné pivo. Nepoužili sme gram chémie na to, aby sme napríklad stabilizovali penu alebo urýchľovali výrobu piva," spomína Čerkala.
Keď do juhoafrickej spoločnosti vstúpili Američania, čo sa prejavilo v názve SABMiller, bolo jasné, že na svetovej scéne dôjde ku gigantickým fúziám.
V česko-slovenskom priestore mala globalizácia podobu licenčnej výroby.
Okrem českých značiek sa v Šariši varí aj Birell, Smädný mních (vymyslel ho R. Mosný), Topvar a majú aj licenciu na známe pivo z nemeckého Oktoberfestu Hot Brau pre maďarský trh.
Podporili naše lokálne značky, jediné, čo chceli bolo, aby sme nemenili receptúru a nakupovali rovnaké suroviny bez ohľadu na úrodu a ceny. Skrátka, aby sa chuť piva nemenila za žiadnych okolností," hovorí Čerkala.
Dva roky dozadu sa majiteľmi Šarišu stala japonská nadnárodná pivovarnícka spoločnosť Asahi Group, ktorá ho kúpila od belgicko-brazílskeho giganta Anheuser Busch InBev ako súčasť spoločnosti Pivovary Topvar a získala aj český Plzenský Prazdroj.
Pripitých zamestnancov už nestretnete
„Najväčšie zmeny, ktoré vnímam, keď porovnám socializmus so súčasnosťou? Najväčšou je pracovná disciplína a prístup ľudí k robote, dnes už nestretnete vo výrobe človeka, ktorý na vás pozerá s mútnymi očami a pri odchode z nočnej sú mu dvere na vrátnici malé. Dnes sa už nestane, že várku prevaria alebo vykypí... Dnes je neporovnateľne vyššia hygiena pri výrobe piva a kedysi nedokázali vykvasiť pivo iba na 3,1 percenta alkoholu, dnes je to 5 percent vďaka modernej technológii. Myslím, že reči o tom, že v minulosti bol Šariš lepší, sú len nostalgiou bez štipky pravdy," hovorí Ján Čerkala.
Dokopy dnes v Šariši vyrábajú 12 rôznych značiek pív a balia ich do viac ako sto druhov balení, plechoviek, fliaš, sudov.
Vo výrobe a sklade je zamestnaných vyše 200 ľudí, sezónne si najímajú brigádnikov.
A čo by si želal riaditeľ Ján Čerkala?
„Aby fabrika prosperovala, aby bola v top špici vo firemnom rebríčku, aby mala vzdelaných zamestnancov, vyrábala naďalej špičkový produkt kvalitou i dizajnom, aby pivovar vyzeral aj vizuálne lepšie, na čom sme už začali pracovať firemným vysádzaním stromčekov a aby sme naďalej podporovali všetky užitočné projekty, ktoré povedú k rozvoju regiónu. Lebo len keď sa bude dariť ľuďom okolo nás, bude sa dariť aj nám."
Míľniky
Novodobá história pivovarníctva vo Veľkom Šariši sa začala písať položením základného kameňa výstavby pivovaru dňa 1. septembra 1964.
Investorom výstavby boli Pivovary a sladovne, odborové riaditeľstvo v Bratislave.
Kapacita projektovaného pivovaru bola 600-tisíc hektolitrov, celkový investičný náklad činil 160 miliónov Kčs.
Vyvrcholením tohto stavebného projektu bolo uvarenie prvej várky piva v novovybudovanom pivovare dňa 26. mája 1967. Vznikol národný podnik Šarišské pivovary.
V roku 1976 bola priamo v areáli pivovaru zahájená výstavba sladovne a 7. januára 1981 bolo vyrobených prvých 1500 ton sladu.
Na konci 70. rokov bola ponuka Šarišského pivovaru skutočne bohatá. Milovníci piva si pochutnávali na 7, 8, 10 a 12 % sudových a fľašových pivách.
K dispozícii boli aj špeciality – 14 % svetlé pivo i 16-stupňový tmavý Šariš. Začala sa vyrábať aj verzia nealko a DIA.
V roku 1982 bol k pivovaru priradený aj prešovský závod, na výrobu nealkoholických nápojov.
Do konca roku 1987 vyrobil pivovar Šariš viac ako 11 miliónov hektolitrov piva, z ktorého takmer 1,5 milióna hektolitrov bolo vyvezených do zahraničia.
V tomto období bol najväčším vývozcom piva na Slovensku. Jeho ročná produkcia bola 600-tisíc hektolitrov piva.
Významné roky pivovaru
1967
História novodobého pivovarníctva pod Šarišským hradom siaha do obdobia 60. rokov, keď bolo rozhodnuté postaviť nový, veľkokapacitný a moderný pivovar.
Prvá várka piva Šariš 10% v novom pivovare s kapacitou 600 000 hl piva bola uvarená 26. mája 1967.
1969
Značka Šariš sa vďaka dobrej kvalite veľmi rýchlo dostala do povedomia spotrebiteľskej verejnosti tak na vnútornom trhu, ako aj v zahraničí.
Už od roku 1969 sa pivo Šariš začalo exportovať aj za hranice a prvým odberateľom bolo Maďarsko a ZSSR.
Okrem 10 % svetlého piva sa v prvých rokoch vyrábalo aj 10 % tmavé pivo a 7 % svetlé pivo. Neskôr pribudlo vo výrobnom programe aj 14 % pivo svetlé a 16 % pivo tmavé.
1981
V roku 1981 bola postavená nová sladovňa s ročnou kapacitou 16 500 ton sladu a o dva roky neskôr sa začala v pivovare aj výroba nealkoholických nápojov v množstve 100 000 hl.
Kapacita pivovaru sa zvýšila v roku 1983 na 900-tisíc hl piva a ako jeden z prvých pivovarov v Československu začal používať aj cylindricko-kónické tanky (CKT) a prešiel na tzv. jednofázový spôsob výroby piva, pri ktorom sa výrazne skráti cyklus procesu kvasenia a dokvasovania.
Obľuba šarišského piva, ale aj jeho kvalita stále narastala a začiatkom deväťdesiatych rokov sa zvýšila kapacita pivovaru na milión hl piva ročne a pivovar sa stal druhým najväčším na Slovensku.
Značka piva Šariš si prerazila cestu aj do Poľska, SNŠ, Juhoslávie, Rumunska, Anglicka, Švédska a Nemecka.
1997
V septembri 1997 získala väčšinový podiel akciovej spoločnosti Pivovar Šariš známa juhoafrická pivovarnícka spoločnosť “South African Breweries Ltd.”, ktorá je štvrtou najväčšou pivovarníckou spoločnosťou na svete a od tohto roku sa začína nová éra pivovaru.
Spoločnosť SAB investovala do novej techniky a technologických zariadení a rozšírila výrobu o ďalšie licenčné značky.
2001
V pivovare sa uvaril 20-miliónty hl piva od založenia pivovaru
Tento text je platenou formou reklamy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
