PREŠOV. V treťom krajskom meste sa dlhodobo diskutovalo o tom, kde sa bude pochovávať po naplnení priestoru na Hlavnom cintoríne.
Pár dní pred Dušičkami tu otvorili novú lokalitu na pochovávanie na Mestskom cintoríne Prešov- Šváby.
Zaujímavosťou je, že ide o prvý cintorín v Prešove, ktorý má prívlastok aj „zelený“.
Vytvárať sa tu totiž budú môcť nielen klasické, ale i tzv. zelené hroby.
Prírodné cintoríny sa dostávajú do popredia
Táto forma cintorína a spôsob pochovávania v superlatívoch hodnotila štatutárna zástupkyňa OZ Kolobeh života a smútková poradkyňa Janka Pitková.
Pozrieť si ho bola spolu s Monikou Suchánskou. Monika je spoluzakladateľkou združenia Ku koreňom a patrí v Česku k iniciátorom prvého českého prírodného cintorína pod názvom Les spomienok, ktorý sa nachádza priamo v Prahe.
K návšteve prešovského cintorína mladé ženy inšpirovali aj architekti Macejkovci, ktorí stoja za finálnou podobou cintorína.
Návrat k prírode
Materializmus je všade naokolo, cintoríny nevynímajúc. Ako hodnotila Janka Pitková novú podobu cintorína v Prešove?
„Teraz, keď tam ešte nie sú nasekané hroby, tá estetika priestoru a prírodné materiály, ktoré sú tam použité, čistota priestoru, ten pocit na novom cintoríne je skutočne úžasný,“ hodnotila Pitková.
„Evokuje to takú čistotu, pokoj v duši a to je mnohokrát aj koncept tých prírodných cintorínov, že nechávajú prírodu vyniknúť a človek akoby bol toho len podmnožinou.“
Potrebný je priestor pre intimitu
Dnešnú podobu cintorínov Janka prirovnáva k podobe sídlisk.
„Začína to pripomínať naše sídliská, blok pri bloku, vytvorili sme akoby kobky prežitia. Toto isté robíme aj s cintorínmi. Nie je tam priestor pre intimitu,“ zdôrazňuje smútková poradkyňa.
Cintorín podľa nej nevytvára priestor na spočinutie, meditáciu v prírode, na to, aby sa ľudia mohli zastaviť a zamyslieť.
„Tento priestor by mal poskytnúť človeku v tomto rozbehnutom priestore spočinutie. Aspoň tam, kde sa stretávame s tou smrteľnosťou, by sme mali zastaviť,“ vysvetľuje.
Symbolika starnutia
Nový cintorín zaujme už pri vstupe so svojou vstupnou časťou, z Urxovej ulice. Aj tu jeho tvorcovia mysleli na jeho podstatu.
„Západná brána je dominantou, ktorá je nielen orientačným bodom v rozsiahlom území cintorína, ale tiež bodom, kde sa človek pred vstupom pripraví – zastaví a zamyslí sa. Je riešená z oceľového plechu zámerne upraveného cortenovou vrstvou, tzv. riadenou hrdzou, čo vlastne symbolizuje prirodzené starnutie ľudskej schránky,“ vyjadrili sa autori projektu Andrea Macejková a Miroslav Macejko, ktorí ho tvorili s tímom spoluautorov.
Dnešné cintoríny nie sú priestorom na meditáciu
Návrat k prírode sa postupne dostáva čoraz viac do popredia. V Prahe vznikol Les spomienok, kde pochovávajú zatiaľ popol ku koreňom stromov s absolútnym rešpektom voči prírode. V duchu toho, že „vzišli sme z ničoho a na prach sa obrátime“.
Janka Pitková i Monika Suchánková vyslovili dôveru v to, že nový cintorín v Prešove bude korigovaný tak, aby tam ostal priestor na stíšenie a neboli hroby opäť len „nasekané“ jeden vedľa druhého.
„Priestor cintorína by sme mali vnímať ako priestor stretnutia so smrteľnosťou – nielen tých, čo nás predbehli, ale aj nás samotných a uvedomiť si tie hodnoty toho života, že nikto z nás nie je nenahraditeľný. Cintorín dnešného typu, tak, ako ho poznáme, nie je perspektíva toho, ako by mal vyzerať meditačný priestor,“ povedala Pitková.
Prednedávnom otvorili tiež prvý prírodný cintorín aj vo Zvolene.
Nový cintorín na prešovských Šváboch je priestorom pre 2700 hrobových miest.
„Je to jeden z najzaujímavejších počinov, vzhľadom na svoju zmysluplnosť, ktoré som v Prešove našla,“ skonštatovala Pitková.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 43, v predaji od 31. 10. do 6. 11.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
