PREŠOV. Sedem nových pamätihodností zapíšu do evidencie pamätihodností mesta Prešov.

K doterajším 39 pamätihodnostiam pribudla pamätná udalosť - začiatky televízneho vysielania v Prešove v rokoch 1957-1961, ale aj listina týkajúca sa založenia Evanjelického kolégia v Prešove z roku 1665, konvolút tlačí zo 16. storočia s prácami Martina Luthera, rukopis lexikografického diela Jána Samuela Kleina z 18. storočia, soľnobanská čipka, pionierska fontána na Námestí legionárov v Prešove a prešovský štátny žrebčinec.

Ich zaradenie do zoznamu schválili na stredajšom rokovaní zastupiteľstva prešovskí mestskí poslanci.

Ako informoval vedúci odboru školstva, kultúry a cestovného ruchu Jozef Muránsky, komisia vyberala nové pamätihodnosti z 18 návrhov.

Pôvodne z nich vybrala šesť, priamo na zastupiteľstve ale bol návrh doplnený o zápis bývalého štátneho žrebčinca.

„Ten dodatočne na zastupiteľstve opätovne, po zamietnutí komisiou, predložil poslanec Vasiľ Janko. Poslanci sa s jeho návrhom stotožnili a daný návrh bol schválený,“ podotkol Muránsky.

Televízne vysielanie od roku 1957

Začiatky prešovského televízneho vysielania sa datujú do roku 1957, keď sa podarilo vybudovať na Lomnickom štíte vo Vysokých Tatrách retranslačnú stanicu, ktorá zachytávala programy televízneho vysielania z Ostravy a tieto prenášala ďalej do Prešova.

Prijímacia stanica televízie bola postavená v Prešove na vodárenskej veži stojacej v areáli terajšej Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana na Hollého ulici.

Celková dĺžka rádioreléovej trasy bola približne 234 km, čo bolo v tom čase považované za „európsky unikát“.

Vysielač na prešovskej vodárni bol uvedený do prevádzky 3. decembra 1957.

Prešovčania tak medzi prvými na Slovensku mali televízny obraz.

Prevádzka tohto vysielača bola ukončená 23. februára 1961.

Navrhovateľom zápisu do evidencie pamätihodností je Prešovčan Erik Čipkay.

Tri návrhy knižnice

Štátna vedecká knižnica v Prešove navrhla zapísať do evidencie hneď tri pamätihodnosti mesta - listinu týkajúcu sa založenia Evanjelického kolégia v Prešove, konvolút tlačí zo 16. storočia s prácami Martina Luthera a lexikografické diela Jána Samuela Kleina z 18. storočia.

Listina o založení Evanjelického kolégia z 18. novembra 1665, uložená v Štátnom archíve v Prešove, bola spísaná v Košiciach.

Malo ísť o založenie novej školy – evanjelického kolégia, ktorá nebola organickým pokračovateľom prešovskej mestskej školy, stavala však na jej tradícii.

Dokument o rozmeroch 44,2 x 28,5 cm je písaný na papieri v latinskom jazyku.

Okrem podpisov svedkov obsahuje aj 15 pečatí.

Následne v roku 1666 založili Kolégium hornouhorských stavov v Prešove z výnosu verejnej zbierky v celej Európe.

Kolégium ako desaťtriedne gymnázium so štúdiom teológie v najvyššom ročníku otvorili v roku 1667.

Evanjelické kolégium počas svojej 350-ročnej histórie, viackrát násilne prerušenej, patrilo do roku 1918 v dejinách Prešova k najvýznamnejším vzdelávacím evanjelickým ústavom v celej krajine.

Konvolút, teda súbor tlačí zviazaný do jedného zväzku, obsahuje 39 tlačí zo 16. storočia.

Z nich sa menovite s Martinom Lutherom ako autorom spája 23 titulov z rokov 1519 až 1535, spravidla z obdobia, keď pôsobil vo Wittenbergu.

Ide o rozsahom krátke práce, kázne, listy a spisy, najmä z oblasti teológie.

vyšli v nemeckom jazyku v nemeckých a švajčiarskych tlačiarňach.

Konvolút má rozmery 19 x 15 cm a je uložený na Biskupskom úrade Východného dištriktu ECAV na Slovensku.

V jej priestoroch sa nachádzajú aj lexikografické diela Jána Samuela Kleina z 18. storočia.

Najvzácnejším je 4. zväzok prvej verzie biografického lexikónu uhorských evanjelických kazateľov, ale aj učiteľov a kňazov.

Rukopis bol zostavený v rokoch 1779 až 1781 práve týmto evanjelickým farárom a spisovateľom, ktorý v tom čase pôsobil v Prešove.

V Kolegiálnej knižnici sa tu zachoval vzácny rukopis. Text je písaný v nemeckom jazyku na ručnom papieri.

Tento 4. diel bol pre svoj unikátny obsah a charakter vydaný v roku 2015 v Prešove ako edícia prameňa. Je dostupný pre verejnosť v publikácii Sto kňazských biografií Johanna Samuela Kleina.

Bohaté údaje zaznamenané Kleinom pritom môžu byť dôležitou pomôckou pre bádateľov v oblasti cirkevných a všeobecne duchovných či kultúrnych dejín raného novoveku v Uhorsku a v širšom kontexte strednej Európy.

Čipka má pôvod v Soľnej Bani

Soľnobanská čipka má svoj pôvod v Soľnej Bani, kedysi samostatnej obci, kde žili ľudia zaoberajúci sa ťažbou soli. Ženy sa pritom snažili privyrobiť si paličkovaním.

Paličkovať sa učili už deti, ktoré takýmto spôsobom pomáhali rodine. Najstaršie čipky sú známe z konca 16. storočia.

Väčšina čipiek zámožných žien z Prešova a z okolia bola urobená v Soľnej Bani.

V roku 1885 si soľnobanská čipka získala pozornosť na celokrajinnej výstave.

Zaujala aj učiteľa budapeštianskej umeleckej akadémie vo Viedni Rejto Sándora, ktorého pričinením vznikla v Soľnej Bani v roku 1889 čipkárska škola, aj keď nemala dlhé trvanie.

Soľnobanská čipka získala v roku 2009 od Úradu priemyselného vlastníctva osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku a tiež osvedčenie o zápise ochrannej známky.

Navrhovateľom zaradenia Soľnobanskej čipky medzi pamätihodnosti Prešova bol Marián Sabol.

Fontánu spustili v roku 1959

Krajský pamiatkový úrad v Prešove zase navrhol medzi pamätihodnosti zaradiť pioniersku fontánu na Námestí legionárov.

Vznikla pri príležitosti 10. výročia vzniku pionierskej organizácie združujúcej deti od 6 do 15 rokov. Fontána bola umiestnená pred budovou Justičného paláca a slávnostne otvorená a spustená do prevádzky 1. septembra 1959.

Fontána má obdĺžnikový tvar so sochami zobrazujúcimi tri deti hrajúce sa pri vode. Autorom sôch je akademický sochár Otakar Čičátka.

Bronzové sochy autor umiestnil na dva oproti sebe situované podstavce.

Motívy prevzaté z reálnych detských činností pri styku s vodou pretavil do obzerajúceho sa dievčatka s vedierkom v ruke, čupiaceho chlapca púšťajúceho na vodu lodičku a chlapca ležiaceho na bruchu, ktorý rukou čerí vodu.

Žrebčinec dal pomenovanie Koňare

Prešovský štátny žrebčinec z roku 1859 stál vedľa Spojenej školy internátnej Pavla Sabadoša na Sabinovskej ulici.

Bol jedným z troch štátnych žrebčincov, svojho času patril medzi najväčších zamestnávateľov v meste.

„Táto pamätihodnosť dala mestu jeho charakteristické, ojedinelé pomenovanie v rámci republiky, ktoré prežilo a používa sa dodnes medzi ľuďmi Prešovčania – Koňare,“ uviedol v návrhu poslanec Vasiľ Janko.

Už ich je 46

Od roku 2009 bolo doteraz v evidencii pamätihodností mesta Prešov zapísaných 39 pamätihodností – z nich je 19 hmotných nehnuteľných, 10 hmotných hnuteľných a 10 nehmotných pamätihodností.

Ich počet sa odsúhlasením ďalších siedmich pamätihodností rozšíril na 46.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári