Už odmala som si vždy predstavovala, ako to asi kedysi vyzeralo na jarmokoch. Plno ľudí, kriku, vravy, tovaru, veselosti a tak.
Asociácie som mala napríklad vďaka kultovej Rysavej jalovici v hlavnej role s Jozefom Kronerom. Predsa len, taký jarmok, to teda vyčerpá. Minimálne finančne.
Tiež sa mi zdá, že počas vianočných trhov sa akosi rýchlejšie peniaze z peňaženky tratia. A to niežeby ich človek vyhadzoval von oknom.
Ale keď z okna započuje, že to na námestí žije, robota hotová a domov musí ísť – či chce, či nie, rovno cez trhy, lebo veď na MHD treba nejako dôjsť – už sa i domov ťažšie dostane.
To jeden by neveril, koľko ľudí na týchto vianočných trhoch stretne! Aj tých, čo nevída celé mesiace.
Tu keď sa len prejde (a to nie sú teda trhy v Budapešti, to si priznajme), stojí ho to minimálne toľko času ako o pol piatej v aute na Levočskej.
Trhy v Budapešti sú síce super, ale darmo, tam takú koncentráciu známych na jeden meter štvorcový isto nestretne.
A to môže kde kto hučať, že sú trhy drahé, slabé, malé, víno nechutné, ceny premrštené, ľudia pripití, predajcovia zamrznutí a všetko také „jak na trhoch“. I tak tam nakoniec každý dôjde.
A veru sa to všetko nespratalo do nového obchodného centra. Výzdoba i tam, i tu, ale tu, na námestí, má iné čaro.
Predsa len, jarmočná atmosféra je jarmočná atmosféra.
Človeku vtedy ani ľúto nie je, že sa nemôže luxusne viesť domov autom, ale ide nasáčkovaný v „mapke“.
Veď ešte aspoň má o dôvod viac zotrvať na čerstvom vzduchu. Len si treba udržať kvantitu stretnutí na jedno popoludnie. Aby sa človek i domov dostal.
Lebo veď nechce skončiť ako onen Adam Krt. S opicou, bez peňazí i jarmočného nákupu.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 49, v predaji od 12. 12. do 18. 12.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári