BAJEROVCE. Kúzelnú vianočnú atmosféru vytvorilo pár dní pred sviatkami SNM – Múzeum rusínskej kultúry.
V čase sa vrátilo do minulosti a ukázalo, ako kedysi vyzerali Vianoce u Rusínov. Napríklad aj v Bajerovciach (okr. Sabinov).
Tri rôzne večery
Z generácie, ktorá si ešte pamätá to, čo dnes mladí poznajú už len z rozprávania, je napríklad Michal Sekerák, terajší starosta obce.
„Obdobie, keď začínali dievčatá priasť, sa nazývalo večurky. Vtedy sa vystrájali rôzne huncútstva. Tri večery mali i tri zaujímavé charakteristické názvy,“ opisuje Sekerák.
Prvý večer bol takzvaný predpridany.
„Všetky nevesty a baby mali vtedy ešte veľa energie, tak si priadky niekedy namiesto do deviatej predĺžili aj do polnoci. Ale mladým dievčatám sa to zdalo veľa, tak sa nenápadne vytratili von k chlapcom a spoločne vystrájali huncútstva,“ spomína Sekerák.
Druhý večer bol večer kradnutý. „Toto si veľmi živo spomínam, keď sme tieto huncútstva vystrájali. Chlapci, keďže nie vždy k nim mohli dievčatá prísť, tak si čas krátili tým, že robili po dedine rôzne huncútstva. Brali ľuďom vozy, vráta, menili im, schovávali, niečo sa našlo neskôr aj na streche a bola z toho pre nich zábava. Niekedy sa to aj týždeň po dedine hľadalo.“
Tretí charakteristický večer bol večer rúbaný. Ten už bol znakom toho, že sviatky sa čoraz viac blížia a sedemtýždňový pôst pred nimi je už pre mládež dlhý.
„To už bolo chlapcom dlho, tak sa neraz potúžili a tak išli do domov, kde dievčatá priadli, pobrali im stolčeky a tie porúbali. Aby dievčatá už viac nešli priasť a zabávali sa s nimi,“ opisuje Sekerák.
Bolo tam vždy živo a veselo
Tento čas priadok a „pošidok“ si ešte živo pamätajú i Mária Kormošová (64) a Ján Kordiak (71).
Tí si dodnes spomínajú na Vianoce tak, ako ich prežívali ešte ako deti a mládež.
„Ešte s kúdeľom si spomínam, ako chodila moja mama a ja som s nimi chodievala ako dievča, no ja som už nepriala. Ale priasť viem. Nebola som však už medzi tými, ktoré chodili priasť,“ spomína Mária.
„Aj my sme za dievčatami chodievali, robili zlosť, to bolo vždy smiechu a veselosti,“ opisuje Ján.
Na „pošidky“ vraj mladé dievčatá veľmi rady chodili.
„Tam sme veľmi rady chodievali. Tam sa porozprávali hocijaké klebety, pospievalo sa,“ vymenúva Mária.
„Velija“ v poriadku, hojnosti a na slame
Na Štedrý deň, Veliju, sa od rána pripravovalo na štedrú večeru.
V kuchyni velila žena. Samotná večera sa začínala kostolným zvonením, ktoré oznamovalo začiatok Veliji. Vtedy všetci pobrali nádoby a išli k potoku, kde kňaz svätil vodu. V nej sa umyli a tiež ju používali pre rôzne potreby.
Mária Kormošová si spomína, ako sa poctivo dodržiavali všetky zvyky pri štedrovečernom stole.
„Keď prišli otec zo stajne, keď mali nakŕmené, tak doniesli slamy pod pazuchou, zavinšovali, dali ju na lavicu a tam sme si na ňu posadali. Tak sme sa začali modliť a jesť. Sedeli sme pritom mäkko na slame. Na večeru sme my mali fazuľu, slivčanku, bobaľky s vodou a makom. Nie s maslom ani s mliekom. Všetko bolo pôstne, ani len maslo a mlieko nesmeli byť, vždy len voda,“ zdôrazňuje Bajerovčanka.
Zisťovali, ako to bude na paši
Pri stole sa stále myslelo aj pre statok. I na budúcu hojnosť.
„Keď sme šli večerať, najprv sa odobralo do vedierka statku. Najprv sme sa my najedli, potom statok. A nakoniec sme nechávali z každého jedla na miske, aby sme mali po celý rok čo jesť. Nikdy sa všetko nevyjedlo, hoci sme aj boli hladní, ale nechávalo sa, aby sme mali po celý rok.“
Keď sa najedli a pomodlili, chceli vedieť, ako sa im bude vodiť na paši. Mladšie deti zobrali z tej slamy, zviazali lyžice a hodili pod stôl.
Ak sa lyžice rozleteli na všetky strany, tak to znamenalo, že aj kravy sa budú na paši rozchádzať. Ak ostali spolu, tak sa budú aj kravy držať spolu.
Namiesto televízie živé predstavenia
Naši predkovia nepoznali televízor, predstavenia mali ešte lepšie. Po večeri chodievali jasliškári, ktorí nosili dobrú správu o narodení Spasiteľa.
„A toto, čo vyzbierali, tak časť dali na cerkov, časť si nechali pre seba. A aby bolo aj niečo na muziku, aby sme ju mali z čoho vyplatiť,“ opisuje Ján.
Popri koledníkoch bol celý večer v duchu spievania, návštev medzi rodinami i susedmi.
„Kedysi bolo lepšie ako teraz. Teraz je to rozbité, pri televízoroch, len čakáme, kedy zazvonia, že pôjdeme do kostola. Kedysi sme to viac prežívali jeden s druhým,“ spomínajú Ján s Máriou.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 50-51, v predaji do 19. 12. do 8. 1.
Vianočné tipy a recepty:
- Vianočné darčeky: pre mamu, pre otca, pre deti, pre babku, pre dedka, pre teenagerov
- Vianočné recepty: štedrá večera, medovníky, plnené oriešky, vanilkové rožky, medové rezy, vianočné koláče
- Vianočné filmy: TV program, romantické, komédie, rozprávky a animáky
- Vianočné pesničky: koledy, hity, texty
- Vianočné priania a vinše a obrázky na stiahnutie
- Vianočné trhy: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline, Trnave, Martine, Trenčíne, Poprade
- Vianočné dekorácie: ako zabaliť darčeky ekologicky, trendy v roku 2024, ako vyzdobiť stromček
- Naj roka 2024: knihy roka, najlepšie filmy, najlepšie rozprávky, najlepšie seriály
- Aké bude počasie na Vianoce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
