PREŠOV. Priatelia o ňom hovoria, že je to taká veselá kopa. A je to skutočne pravda.
Jozefa Slaninku sa nedá opísať inak ako človeka s darom – čo veta, to perla. A pritom je jedna z jeho vášní rybárčenie, teda pokoj a ticho.
Tá druhá vášeň, trhy a medovinka, má atribúty opačné. Veselosť a množstvo zákazníkov.
Rybárčenie ho chytilo na prvý pohľad
Udica a ryby sa stali jeho druhým životom. Jozefovi učarovali, keď mal asi sedem rokov.
„Išiel som raz v Šariši okolo vody a tam môj starší kamarát chytal ryby. Zdalo sa mi to zaujímavé, že čo robí, ako to funguje. On mi to začal vysvetľovať a mňa to zaujalo, že odvtedy ma to nepustilo,“ hovorí.
A keď sa udice chytil, ostal jej verný.
Odvtedy chodieva na ryby vždy, keď mu to čas a povinnosti dovolia. Tento svoj koníček totiž pretavil aj do inej podoby.
Otvoril si na prešovskej „trojke“ rybárstvo.
Skúsenosti už mal z rybárskych potrieb, kde pracoval predtým ako predajca. Teraz je majiteľ i predajca a tak medzi háčikmi a návnadami trávi každý deň.
Pomaly a postupne
Do podnikania sa však nevrhol strmhlav. Naopak, priznáva, že je pragmatický typ a v hlave má samé štatistiky.
Začiatky teda boli u neho v predajni s rozlohou 20 metrov štvorcových. Postupne sa rozhodol osamostatniť. A oplatilo sa.
Po 4 rokoch práce ako predajca a 10 rokoch poctivej práce „vo vlastnom“ má dnes fantastický obchod plný rôznorodého sortimentu, ktorý zaberá na necelých 170 metrov štvorcových.
„Trpíme megalomániou. Každý rok sa snažíme o rozvoj podniku, každý rok z vlastných zdrojov pomerne dosť veľa peňazí do toho investujeme a stále to nie je také, ako si predstavujeme.“
Konkurencia nespí, ale záujem verejnosti vraj je. Svoju robotu Jozef miluje, nemenil by. „Ja ešte aj
v nedeľu ráno som zúfalý, že nemôžem ísť do práce,“ hovorí s úsmevom.
Aj za hranicami
Keď nie je práve za pultom v predajni, je pri rieke. Loviť ryby chodieva nielen na Slovensku, ale aj do zahraničia.
Kedysi chodieval napríklad do Maďarska. Priznáva však, že niekedy to bolo častejšie ako teraz.
Teraz sa mu na rybách podarí za rok stráviť celkovo približne 4-5 týždňov.
„A to je dosť málo. Paradoxne, keď som v obchode, ťahá ma na ryby, keď som na rybách,ťahá ma do obchodu,“ opisuje.
Na Slovensku je jeho favorit medzi loveckými lokalitami Zemplínska šírava. „Najviac sa mi tam páči. Sú tam asi najväčšie kapry na východnom Slovensku, možno aj celkovo na Slovensku.“
Kompenzuje si tichom pri love hluk z práce?
„Snažím sa nájsť flek, aby ma nikto nenašiel. A uvítal by som, keby tak nebol ešte i telefón. Snažím sa k vode vždy vybrať tak na týždeň,“ povedal. Spoločníkom je mu len jeho psík.
Ak ide o jeho rybársku výbavu, tak je to vraj individuálne. Ako pri aute – odvezú aj felicia aj audi a tak je to aj pri rybárskej výbave – môže sa pohybovať od desiatok do stovák eur. Vraj skôr ide o pohodlie rybára.
Súťaže? Tie nie
Do súťažného zápolenia v love rýb sa nezapája, neláka ho to.
Jeho najväčší úlovok mal v slovenských vodách 19,10 kilogramu, v zahraničí to bolo 26,60 kilogramu, oba kusy chytil minulý rok.
Zahraničný sa „zadaril“ v Taliansku. Jozefovi cieľavedomosť nechýba, rád by chcel raz na Slovensku chytiť kapra i nad 25 kilogramov.
Avšak na panvici u neho doma neskočia nikdy.
„Za 18 rokov som si domov nezobral jedinú rybu,“ prekvapuje svojím priznaním dlhoročný rybár.
A čo výber v reštaurácii – ryba alebo mäso? „Mäso, určite mäso,“ hovorí so smiechom.
Kráľ aj pri medovine
Ryby nie sú Jozefova jediná záľuba. Pravidelne ho možno stretávať i v stánkoch na vianočných trhoch.
Predaj medoviny je totiž jeho druhé hobby. Ochutnávku nerobieva, zato dopraje svojim zákazníkom.
Aj keď priznáva, po 11 rokoch, čo má stánok na prešovských troch, je konkurencia z roka na rok väčšia a už to nie je to, čo bývalo.
Ale nesťažuje sa, svoj optimizmus nezaprie.
„Mám plány, vždy sa to nejako dá,“ prezrádza s úsmevom tajomne. Nestagnuje, drží sa toho, že latka sa vždy dá posunúť ešte vyššie.
Čo so zvyšnou?
Trhy sa končia dva dni pred Vianocami.
Zvykne sa ešte v tom čase nejaká tá bandaska medoviny zvýšiť?
„Najlepšie je trafiť akurát. Keď sa zvýši, je zle, keď je málo, je zle. Potom sa zväčša porozdáva kamarátom. Alebo použije ešte inak,“ dodáva so smiechom Jozef.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 50 - 51, v predaji od 19. 12. do 8. 1.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
