Polievka z kapustovej juchy, mačanka, ryba, ale aj jogurtom nefalšovaný zemiakový šalát s poctivou majonézou... toto všetko nebude chýbať na vianočnom stole BEÁTY DUBASOVEJ. Známa speváčka si nevie predstaviť sviatky bez jedál a tradícií, ku ktorým privykla ešte ako dieťa v rodnom Stropkove. Vo svojom rodisku trávi vianočné sviatky často dodnes a vždy si s láskou a patričnou dávkou nostalgie spomína na časy, keď ešte mráz vŕzgal pod nohami a deti sa korčuľovali na zamrznutej Ondave.
Je koniec 60. a začiatok 70. rokov, Stropkov, vianočný čas.... Aká spomienka sa vám vyplaví ako prvá?
– Hneď sa mi vybavila spomienka ako sa na všetko čakalo v radoch. Na predaj živých kaprov, aj na dlhé rady pred zelovocom na pomaranče, mandarínky, banány a arašidy... Tieto dovozové pochúťky boli v tých časoch veľmi vzácne. Ako dieťaťu mi adventný čas plynul veľmi pomaly, nevedela som sa dočkať Vianoc.
Písavali ste vtedy Ježiškovi? A čo sa v želaniach objavovalo najčastejšie?
– Asi áno. Väčšinou som si priala knižky, omaľovánky, pamätníčky, farebné fixky, hračky, spoločenské hry, alebo aj pekné oblečenie. Neskôr sme si vzájomne darovávali aj vlastnoručne potajomky uštrikované aj uháčkované šály, čiapky, pulóvre... Raz som si priala (asi pod vplyvom televíznych krasokorčuliarských exibícií) biele krasokorčuliarky, ale to sa nedalo u nás vôbec zohnať. Iba z druhej ruky, často aj o pár čísel väčšie, lebo sa dedili po iných deťoch. Korčuľovali sme sa na zamrznutej Ondave, alebo aj pri bytovke sme si vyrobili klzisko, ale priznám sa, vôbec mi to korčuľovanie nešlo. V tom čase v našej bytovke bolo veľa detí – rovesníkov, tak sme sa vôbec nenudili a všetci sme sa stretávali a vymýšľali všelijaké hry.
Ktorý darček naopak patrí do kategórie nezabudnuteľný?
– Nezabudnuteľným darčekom bola gitara – španielka, ktorú sme dostali spoločne s bratom aj s knižkou „Na kytaru bez not“. Neskôr aj z Poľska dovezený kazeťák Grundig. Púšťala som na ňom do zbláznenia všetkých, vtedy moju najobľúbenejšiu speváčku Suzie Quatro.
Aké tradície sa v tom čase uchovávali u Dubasovcov? Ako napríklad vyzeral Štedrý deň a večer?
– Už od rána sme pri zapnutých televíznych rozprávkach začali ozdobovať stromček a tešili sa na večer. Pamätám si, ako sme už pár týždňov predtým aj s mamou po večeroch prácne vyrábali ozdoby na stromček z farebného staniolu (pichľavých ježkov), alebo aj salónky, ktoré chutili ako dnešné poľské krówky. Pieklo sa tiež už týždeň predtým spoločne aj so susedkou a potom sa vzájomne podelili, aby každá rodina mala zákusky každého druhu. V samotný Štedrý deň sa dospelí venovali posledným prípravám, chystali večeru, aj kapra bolo treba zabiť. My tri deti sme spoločne pomáhali aj zavadzali a tým, že sa po kaprovi uvoľnila vaňa, tak sme sa pred večerou museli ešte okúpať aj pekne obliecť.
A čo z toho ste si uchovali do dnešných čias, napriek modernej a rýchlej dobe?
– Všetko. Pečieme aj dnes zákusky podľa jednotlivých želaní, lebo sme zvyknutí na naše tradičné overené zákusky, ale nie už v takých množstvách.
Vianoce sú aj o dobrom jedle. Ako vyzerá vaše štedrovečerné menu? Ktoré recepty pripravujete tradične a čo ste si už upravili na súčasnejšiu, možno zdravšiu formu?
– Štedrú večeru začíname klasicky oblátkami s medom, orechmi, aj cesnakom, aby sme boli zdraví. Nasleduje kyslá polievka z kapustovej šťavy (juchy) s hubami a rezancami. Pokračuje na podobnom základe pripravená hubová mačanka a na záver je to pečený kapor na masle s majonézovým šalátom. Majonézový šalát, ktorý pripravujem veľmi rada, bude ako vždy tradičný s majonézou. Žiaden jogurt mu nikdy nepomohol. Myslím si, že v tomto smere sa u nás nič nezmení. Skôr asi uberiem na množstve porcie.
Pri vašej dokonalej postavičke si ale neviem predstaviť, že prepchatá šalátom odfukujete na gauči. Maškrtíte teda s rozumom, alebo predsa len povolíte uzdu?
– Ďakujem, ale na Vianoce trocha povolím, lebo to sú jedlá, ktoré sú nám vzácne, keďže ich počas roka nepripravujem, preto sa na ne tešíme. Ale nezabúdam ani počas Vianoc na dlhé prechádzky.
Čo vlastne potrebujete k tomu, aby ste si povedali – toto je tá pravá a dokonalá vianočná nálada...
– Vianoce sú pre mňa hlavne o tom, aby sme sa zišli pri rodinnom stole čo v najväčšom počte a v zdraví. Čím ďalej, tým viac mi prekáža ten zhon aj hluk predtým, keď obchody a reklamy v televíziách bláznia už od polovice novembra. Čím ďalej, viac a viac si uvedomujem, že Vianoce nie sú len o darčekoch. Najdôležitejšie je naopak zastaviť sa trocha a uvedomiť si aj precítiť spoločné sviatočné chvíle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
