PREŠOV. Galina Polunina je mamou najslávnejšieho súčasného baletného umelca na svete.
Tanečníka Sergeja Polunina nepoznajú len fajnšmekri, ale aj široká svetová verejnosť – a nie z baletných pódií, ale z klipu Take Me to Church.
O živote extravagantného umelca Sergeja Polunina vznikol film, ktorý otvorene opisuje osud tohto tanečníka i jeho blízkych. Čo naň vraví jeho mama Galina?
Unikátny dokument Dancer uvidia diváci v prešovskom PKO Čítajte Poluninovci vyrastali v malom mestečku Cherson na juhu Ukrajiny. Aby mohol ich jediný syn Sergej študovať tanec, presťahovala sa s ním mama Galina do Kyjeva a otec išiel pracovať do Portugalska. Rodina sa rozpadla.
Sergeja mama prihlásila na Akadémiu Kráľovského baletu do Londýna, kde už ostal sám, jej vypršali víza.
Sergej Polunin sa stal najmladším sólistom Kráľovského baletu, jeho predstavenia boli na dva roky vypredané, ale jedinečný a nevyspytateľný mladý tanečník si vybudoval povesť rebela. Alkohol, kokaín, lieky proti bolesti.
Nebola to práve ideálna životospráva svetoznámeho baletného umelca.
V tom čase šokoval umelecký svet náhlym odchodom z Kráľovského baletu.
Take Me to Church od speváka Hoziera mu priniesla svetovú slávu. Kto je Sergej Polunin? Čítajte Pre svoju povesť si nedokázal nájsť angažmán, jeho rodičia sa rozviedli, trpel depresiami. Kariéru reštartoval v Moskve, kde ale zďaleka nemal taký ohlas ako v Británii. Potom sa rozhodol s tancom skončiť. Svetoznámy fotograf David LaChapelle natočil jeho „posledný tanec“ na motívy skladby Take Me to Church, ktorú zavesil na Youtube a zaraz mala milióny zhliadnutí. Poluninov príbeh opisuje dokumentárny film Dancer.
Nedávno mal niekoľko premietaní na Slovensku. Polunin na nich chýbal, dokončoval vlastné predstavenie v Londýne, zato prišla jedna z hlavných aktérok filmu – jeho mama Galina.
Rozhovor vyšiel vo vianočnom dvojčísle týždenníkov MY na východnom Slovensku.
Hoci sama film videla len raz a viac ho vidieť nechce, s divákmi sa o Sergejovi i o filme baví otvorene.
Usmievavej a energickej Galine nechýba nadhľad, ani úprimnosť. Zhovárali sme sa s ňou po prešovskom predstavení filmu Dacner.
Naozaj ste film Dancer videli iba raz? Ani teraz ste si ho nepozreli?
„Nepozrela. Videla som ho na premiére v Londýne a potom už nie.“
Bol to pre vás taký šok?
„Obrovský šok. Je to môj život a preto to bol veľký šok, že bol zobrazený až na dreň.“
Po premietaní ste mali besedu, teraz v hľadisku sedeli školáci. Prekvapili vás ich otázky?
„Je to dobré, že sa zaujímali o to, čo ktoré videli vo filme, takže prekvapená som nebola. Je to v poriadku. Pre mňa bolo zaujímavé, že toľko mladých ľudí prišlo a pozrelo si film.“
Vraveli ste, že teraz už ste so Sergejom v kontakte. Chystáte sa pozrieť si jeho nový projekt. Čo to bude?
„Všetko, na čo siahne, má úspech, verím, že tak to bude aj tentoraz. Je to jeho nový projekt, vymyslel a pripravil ho sám, spolupracoval na ňom s kolegami, s ktorými robí už dlhšie, preto si myslím, že to bude dobré. Pozriem si to a uvidím, zatiaľ sama viac neviem.“
Keď skončil s baletom a s tancovaním, zdalo sa, akoby bol zrazu slobodnejší. A mohol si robiť čo chcel, aj v tanci, nie pod tlakom. Vnímali ste to tak?
„Presne. Robí to, čo sa mu páči, čo si sám vymyslí, čo chce, spolupracuje s ľuďmi, ktorým dôveruje. Je to dobré. Neskončil s baletom. On skrátka uzavrel jednu etapu, v divadle, a postavil sa na vlastné nohy. Sama som robila v divadle, viem, o čom to je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
