Neveľké flyšové pohorie Bachureň vypĺňa priestor južne a západne od údolia rieky Torysa v hornošarišskom regióne.
Zasahuje na juh až po údolie Svinky, na východ približne po Sabinov a Jarovnice, na západe hraničí s Braniskom.
Nepatrí medzi najvyššie pohoria, jeho najvyšším bodom je rovnomenná Bachureň (1 081 m n. m.), tisícmetrovú výšku dosahujú zo známejších vrcholov aj Magura (1 063 m n. m.), Žliabky (1 028 m n. m.), či Búče (1 005 m n. m.).
Čaro Bachurne však nespočíva vo výškach, či mimoriadnej členitosti, ale skôr v ráze horskej krajiny, kde sa striedajú pomerne zachované lesy so širokými lúčnymi pasážami.
Ak by sa mala Bachureň chrakterizovať jedným slovom, potom by to bolo - malebná.
Turistické ciele
Asi najznámejším turistickým cieľom v Bachurni je jej podkovovitý hlavný hrebeň, ktorý je na línii Hermanovce - Mindžová - Búče - Magura - Bachureň - Žliabky - Javor - Marduňa - Kohút a Sabinov vďačnou celodennou túrou za každého ročného obdobia. Či už pešo, ale aj na horskom bicykli, alebo v zime na bežkách.
Väčšina spomínaných vrcholov ponúka aj pekné výhľady.
Veľmi zaujímavé sú aj bočné hrebene smerom k Levočským vrchom, ktoré vybiehajú z hlavného hrebeňa.
Asi najkrajší je hrebeň Predných a Zadných Bandoviec so širokými výhľadmi. Ten od Žliabkov klesá až k Lipanom. Zároveň sa naň pripája ďalší zaujímavý výhľadový kopec - Homôľka.
Krajinársky príťažlivá je najmä v hornej etáži dolina Čierny Močiar nad Nižným Slavkovom, s viacerými zachovanými tradičnými senníkmi.
Vo svahu Mindžovej sa zasa ukrýva nádherná pseudokrasová tiesňava Parkaň s viacerými menšími jaskyňami.
Turisti poznajú aj útulňu Chotárna na Mindžovej, lyžiari zasa stredisko na Búčiach.
Krásna je aj horská obec Lačnov, ležiaca v uzavretej kotlinke medzi Bachurňou a Braniskom.
Búče
Najnižšia z tísícmetrových kót pohoria Bachureň je hora Búče (1 005 m). Tvorí ju pretiahnutý úsek hrebeňa s výhľadovou oblou vrcholovu homoľou.
Na severných svahoch, spadajúcich k obci Renčišov, je známe lyžiarske stredisko, v južných úbočiach, hoci Búče patria do flyšového pásma, sa nachádza krasová jaskyňa Zlá diera.
Trasa sa začína na parkovisku a zastávke SAD na začiatku horskej dedinky Lačnov. Od smerovníka Lačnov, cintorín (795 m) však nejdeme po značke, ale vyberieme sa výrazným, štrkom sypaným úvozom okolo cintorína (drevený smerovník na lyžiarske stredisko).
Držíme sa stále cesty, ktorá spočiatku stúpa trocha prudšie nad domy, ale postupne sa stáča doprava a začína traverzovať južné úbočia hory Búče. Trasa vedie veľmi peknou krajinou bývalých terasových políčok, dnes zarastených a používaných ako pastviny.
Cesta vojde do lesa, minie odbočku vpravo k jaskyni Zlá diera a stúpa už len veľmi zvoľna, až vychádza ku krížu nad lyžiarskym strediskom Renčišov - Búče (30 min., cca 950 m) s pekným pohľadom na náprotivný Čergov.
Pokračujeme po červenej značke doľava hrebeňom. Prejdeme cez jeden strmší výšvih a v krásnom smrekovcovom lese veľmi mierne stúpajúc, postupne prichádzame až k lúčnatej vrcholovej homoli Búčí, vrchol je pár metrov vľavo od chodníka (1 005 m, 45 min.). Pekný výhľad na okolie i väčšiu vzdialenosť rámcujú vrcholky Rudohoria na juhu, západným smerom zasa Kráľova hoľa.
Z vrcholu späť na značku a pohodlnou cestou klesneme niekoľko výškových metrov až do lúčnatého sedla Magura (990 m, 1 h). Tu opustíme značku a odbočíme doľava do výraznej úvozovej cesty, ktorá klesá ramenom, zbiehajúcim z vrcholu Magury.
Cesta sa postupne oblúkom stáča doľava a prichádza až na horný koniec Lačnova, k smerovníku Lačnov, kaplnka (825 m, 1:30 h).
Odtiaľ už po červenej značke, dolu kúzelným Lačnovom až na začiatok trasy k smerovníku Lačnov, cintorín (795 m, 1:45 h).
Táto ľahučká, krátka prechádzka ponúka na malom území krásne krajinné scenérie a je špecifická a vďačná v každom ročnom období.
Hrebeňovka Bachurne
Hrebeňovka Bachurne je vďačnou túrou, ktorá vedie krajinársky zaujímavým územím s niekoľkými veľkolepými výhľadmi.
Pochod sa začína v Sabinove (324 m), tu sa na železničnej stanici treba napojiť na zeleno značený turistický chodník.
Ten okolo zaniknutých mestských kúpeľov Švabľovka serpentínami stúpa na hrebeň pohoria. Chodník vedie nenáročným terénom lesom, na občasných priesekoch sa otvárajú výhľady do doliny Torysy a na súbežný hrebeň pohoria Čergov.
Asi po dvoch hodinách prichádza k prvému vyvrcholeniu trasy - vrcholu Kohúta (711 m, 2 h) s príjemným odpočinkovým miestom pri kríži.
Z tohoto nenápadného miesta je za dobrého počasia fantastický pohľad na susedný Čergov, hádam najkomplexnejší na celý hlavný čergovský hrebeň.
Z Kohúta schádza chodník do sedla, kde je prameň vody. Tu sa stáča doľava a klesá spoločne so žltou značkou, ktorú po 15 minútach opustí a v pravotočivom oblúku v krajinársky peknom lúčnatom teréne sa vracia na hrebeň.
Chodník stúpa už lesom na Kamennú (810 m, 2:45 h). Nasleduje hrebeňová „húpačka“ s niekoľkými peknými pohľadmi do dolín, vrchol Mardune (874 m) a následný zostup do sedla pod Marduňou (751 m, 3:45 h), odkiaľ možno ľahko zísť do Renčišova, alebo Dubovice.
Zároveň sa tu začína najzaujímavejšia, centrálna časť pohoria, ktorá podkovovito uzatvára pramennú oblasť riečky Malá Svinka.
Chodník traverzuje okolo vrcholu Stavenca (809 m) a o chvíľu míňa vrcholovú stanicu vlekov rekreačného strediska Dubovické Žliabky.
Okrem neustálych čergovských výhľadov sa ukazujú aj Levočské vrchy, po ľavej strane sa otvárajú pohľady do údolia Malej Svinky. Po stúpaní cez Dlhé diely (823 m) a Javor (931 m, 5h) sa túra dostáva do oblasti horských lúk, do niekdajšieho kraja drevených senníkov, ktorých zvyšky sú tu dodnes. Najmä z krajinárskeho hľadiska pôsobí okolie veľmi pekným dojmom.
Cez nevýrazný chrbát Na hole sa chodník pomaly v nenáročnom stúpaní blíži k najvyššiemu bodu pohoria - Bachurni (1 081 m, 5:45 h). Na jej vrchol vedie odbočka, značená tvarovou značkou.
Vrchol, zarastený z jednej strany húštinou, ponúka krásny pohľad na Vysoké Tatry, susedné Branisko s dominantnou Smrekovicou, Levočské vrchy a dolinu Čierny Močiar s niekdajšou senníkovou dedinou.
Lahôdkový hrebeň s minimálnymi výškovými rozdielmi pokračuje cez sedlo pod Bachurňou (1 000m) do sedla pod Magurou (990 m, 6 h).
Tu naša trasa opúšťa zelenú značku a po červenej hrebeňom stúpa na vrchol Búčov (1 006 m, 6:15 h) s fantastickým panoramatickým výhľadom smerom na juh a západ, odkrýva sa Kráľova hoľa, Čierna hora i vrcholky Volovských vrchov.
Hrebeň klesá do sedielka ku križovatke turistických chodníkov na vrcholovej stanici lyžiarskeho strediska Búče. Odtiaľ sa dá zostúpiť po výraznej ceste do Lačnova (823 m, 7 h).
Červená hrebeňovka vedie do sedla Búče (860 m, 6:30 h), odtiaľ schádza žltá značka na sever do Renčišova (610 m, 7:30 h), alebo na juh do Lipoviec (587 m, 7 h).
Trasa je vhodná aj v zime pre bežkárov.
.




Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári