Po duchovnom období adventu a láskyplných Vianociach nastal čas bujarej veselosti – fašiangy. Množstvo zaujímavostí o tomto období porozprával PETER KOČAN, etnológ Krajského múzea v Prešove.
Ako vyzeralo fašiangové obdobie na severovýchodnom Slovensku?
– Fašiangové slávnosti sa v tomto regióne zachovali v rôznych formách. Počas fašengu, – slávností v období od Troch kráľov do Popolcovej stredy sa na dedinách Šariša, podobne ako inde na Slovensku vo väčšej miere jedávali mastné jedlá a pil alkohol. Bol to čas hojnosti a hodovania, kedy sa robili zabíjačky, svadby, zábavy a spoločenstvo sa stretávalo v ´kudzeľnich chižoch´. Tie boli tak, pripodobnené na dnešnú dobu, akési kultúrne centrá, kde sa pri spoločnej práci – pri priadkach, páračkách stretávali ženy, za ktorými chodievali muži, aby sa po práci spoločne zabavili pri tanci, speve a rôznych hrách často s erotickým nádychom. K fašengu patrili najmä sprievody masiek, ktoré mali rituálne narušiť spoločenský poriadok, na chvíľu sa tak vytváral svet naopak. Preto sa aj spieva – Fašiangy Turíce, Veľká noc príde... Turíce sa inak slávia až po Veľkej noci.
Čo sa varilo a jedlo na našich dedinách?
– Boli to hlavne mäsové produkty – slanina, klobásy, ´hurki´ (jaternice) a nechýbali, v menšom množstve, ani vajcia. Ženy chystali beľuše s kapustou alebo zemiakmi, plnené šišky z kysnutého cesta opečené na masti, niekde kysnuté krepľe – pampúchy. Sprievod masiek vyberal kusy slaniny, ktoré sa nastokávali na ražeň, vyberala sa tiež múka a zrno, vajcia, ktorými sa zaplatila večerná zábava v krčme. Pri zábave sa popíjala hriata pálenka s maslom, alebo husím sadlom. Ako sladkú pochúťku v niektorých obciach Šariša chlapci pre dievčatá pripravovali karamelizovaný cukor.
Spájali sa s týmto obdobím aj špeciálne zvyky?
– Hlavným zvykom bolo dobre sa zabaviť a dosýta sa najesť. Preto chodili maskované sprievody ´džadovac po chižoch´ (v podstate žobrať) a vyberali naturálie na večernú zábavu, pritom robili rôzne fígle. Prezlečení v maskách chodievali najmä mládenci a to po domoch, kde mali dievky na vydaj. Priestor mali rôzne magické úkony agrárneho charakteru, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu. Skákaním do výšky sa malo napríklad zabezpečiť, aby budúci rok narástlo vysoké konope a ľan. Obdobie malo rituálny význam, v ktorom sa prejavovali prosperitné zvyky aj z predkresťanského obdobia Slovanov a zvyky zachované z rímskych karnevalov. Počas fašiangových slávností sa zosmiešňovali rôzne činnosti a zamestnania, obrady, osoby spoločenského významu aj hierarchické štruktúry spoločenstva. Bol to svet naopak, kedy bolo všetko dovolené a pre spoločenstvo mali takéto aktivity silný psychohygienický význam.
Predpokladám, že v rôznych dedinách boli aj rôzne odlišnosti vo fašiangových sprievodoch.
– V šarišských obciach a mestečkách bolo hlavným zvykom chodenie maskovaných sprievodov a muziky. V rusínskych aj slovenských dedinách sa v pohostinstvách miestnych Židov konali zábavy, na ktorých hrávali Cigáni. Veľké zábavy bývali hlavne počas posledných dní pred pôstom a boli spojené s pochovávaním basy. V niektorých obciach Šariša sa chodilo s kozou, inde s turenkom alebo sa po obci pohybovali celé maskované sprievody prezlečené napríklad za ´šandaroch´ a ´egzekutoroch´, ktorí po domácnostiach vyberali spomínané naturálie na zábavu. Ak ´egzekutorovi´ v domácnosti nechceli dať vajcia, slaninu či zrno, ´šandare ich braľi do areštu´. (žandári ich brali do väzenia)
A ako sa bavili obyvatelia miest?
– Zábavu v mestách zabezpečovali remeselné cechy, ktoré usporadúvali alegorické sprievody s hudbou. V Bardejove je známy zvyk vivodzeňa Kačura. Konal sa na záver fašiangov a išlo o bál, na ktorom sa v prísnom tanečnom poriadku stretávali manželské páry aj dospelá mládež. Tancovali sa verbunkové aj párové tance a hlavný bod programu prišiel pred polnocou. Spomedzi mládencov vybrali do úlohy Kačura najšikovnejšieho tanečníka a pohotového rečníka a prezliekli ho do typického odevu, ktorého hlavným symbolom bolo na klobúku za povrieslo zavesené kačacie alebo husacie krídlo. Tento mládenec potom vyvolával spomedzi zúčastnených najpracovitejšie, najkrajšie, najchytrejšie dievky, ktoré si vyberali svojich tanečníkov. Vybraný tanečník potom za tanec musel zaplatiť.
Fašiangové zaujímavosti
– Názov fašiangy pochádza z nemeckého slova fasching a to vzniklo skomolením staronemeckého výrazu vast-schane – výčap, pitie, hodovanie
– Z veľkomoravského obdobia je známy aj názov mjasopust a z neho sa dodnes zachoval v Česku názov masopust.
– Fašiangy boli obdobím svadieb. Hovorilo sa, že krátke fašiangy, boli výhodné pre škaredé dievky, lebo mládenci nemali čas preberať a vybrali si za ženy aj tie menej pekné.
– Tohto roku máme krátke fašiangy, keďže sa končia už 13. februára, pretože 14. februára bude Popolcová (škaredá, krivá) streda, čo je začiatok predveľkonočného pôstu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
