Patria k cimbalovým hudbám, ktoré sú známe svojím vysokoprofesionálnym prejavom a dôrazom na autentický prejav ľudovej hudby.

Ten zhmotnili do svojho prvého profilového albumu s názvom podľa jednej z najznámejších ľudoviek Červene, źeľene. Muzika Milana Rendoša.

„Tak ako každý obchod má výkladnú skriňu, tak pre muziku je čímsi takým CD nosič, lebo tam je zachytená najlepšia podoba všetkých piesní, ktoré sa bežne ponúkajú na vystúpeniach,“ vysvetľuje Milan Rendoš, známy rozhlasový redaktor a moderátor, multiinštrumentalista a jeden zo zakladateľov rovnomennej ľudovej hudby.

A keďže ide o profesionálne teleso, ktoré má odohrané už nespočitateľné množstvo akcií, na rade už bola i takáto „výkladná skriňa“.

Na svete je debutové CD, ktorého sa fanúšikovia tradičnej ľudovej hudby prednedávnom dočkali.

Spojil ich Železiar

Jadro východoslovenskej cimbalovej hudby tvorí niekdajšia ľudová hudba Železiar – primáš Ľuboslav Hudák a Milan Rendoš.

Že ide o profesionálov vo svojom fachu svedčí aj fakt, že spoločne muzicírujú už 25 rokov. Skúsenosti naberali v jednom z top folklórnych kolektívov na Slovensku, v spomínanom folklórnom súbore Železiar.

Spolu s nimi už vtedy účinkovala aj ďalšia členka dnešnej Muziky Milana Rendoša a speváčka FS Železiar Andrea „Bursi“ Rendošová.

Práve košický reprezentant folklóru mal výrazný vplyv na postupné kreovanie muziky.

„Cimbalové muziky vznikajú hlavne v súboroch a súbory aj dosť určujú tú výslednú podobu,“ vysvetlil Milan Rendoš.

„My sme sa teda štýlovo vyformovali v súbore Železiar, kde sme získali isté mantinely, aby sme pochopili, čo je to tradičná hudba. To nám určil vedúci súboru, choreograf Vladimír Urban.“

Unikátne hlasové spojenie

Keďže časom pribúdali aj iné možnosti ako ľudí svojou hudbou potešiť, z ĽH Železiar sa postupne vytvorila Muzika Milana Rendoša.

Jej členmi sú Milan Rendoš, Ľuboslav Hudák, Matej Lacko, Marián Gereg a tri speváčky – Andrea „Bursi“ Rendošová, Zdenka Geregová a Barbora Fecková.

Muzikanti kladú dôraz tak na hudobný, ako aj spevácky prejav.

„Dnes je doba, že muzicírovať nestačí, musí byť aj veľmi dobrý spevácky, pretože bežný človek vníma hudbu cez spev,“ vysvetľuje Rendoš skôr výnimočný jav trojitého ženského zastúpenia v ich Muzike.

Práve toto zloženie patrí v rámci ľudových hudieb na východe Slovenska k výnimočným, keďže je tu takmer vyrovnaný pomer mužských a ženských hlasov.

„Pri výskumoch piesní sú skupiny, ktoré sú náročné na rozsah a už súčasná mladá generácia nemá natrénované hlasivky, aby zaspievala čosi viac ako oktávu. Tieto piesne sú, bohužiaľ, odsúdené na zánik, alebo len v prevedení profesionálov. Tie široko rozsahové, ak vyhovujú mužom, takmer nikdy nevyhovujú ženám a naopak, ak ženám, tak takmer nikdy nevyhovujú mužom,“ vysvetľuje multiinštrumentalista.

Podľa neho sa však tieto „hlasovo spoločné“ piesne pre mužov a ženy dajú nájsť, hoci je dosť ťažké ich hľadať. V ich muzike sa ale snažia v rámci hudby prezentovať aj túto oblasť.

Spevácka zložka. Zľava Zdenka, Barbora a Andrea. (zdroj: Mária Pihuličová)

Z každého rožka troška

Pred pár dňami vyšlo na svet sveta prvé CD z dielne týchto muzikantov Červene, źeľene. Už prvý pohľad na výber piesní svedčí o tom, že namiešali folklórne bohatý album.

„Snažíme sa ponúknuť na CD aj to, čo bežný východniar považuje za takú tú našu východniarsku kultúru,“ opisuje Rendoš.

Veľkú časť albumu tvorí i rusínsky folklór, napriek tomu, že v Muzike má rusínske korene len Barbora Fecková. Pri výbere piesní však tieto piesne nevynechali, keďže rusínska hudba má na východe svoje nezanedbateľné miesto.

Aj s netradičným „experimentom“

Na novom albume sa v blokoch nachádza vyše 30 piesní z rôznych lokalít východu, v rôznom tempe i prevedení.

Muzikanti si vystačili sami, nechýbajú však napríklad aj píšťaly či ústna harmonika, keďže majú medzi sebou multiinštrumentalistu. Milo prekvapia menej tradičné gajdy.

„Gajdošská hra a gajdy s rozvojom rómskych muzík zanikli, pretože kapely, na rozdiel od gájd, vedia hocijakú tóninu a pieseň, gajdy sú obmedzené. Našli sme však tri piesne, kde sme ich použili a myslím si, že takto nejako to mohlo s nimi pred nejakými 150 rokmi znieť,“ opísal s úsmevom Milan Rendoš.

Medzi piesňami sa objaví aj originálna pieseň s melódiou z jeho dielne. A nepochybne skutočnou lahôdkou je rusínsky trojhlas.

I pre tých náročnejších

V rámci albumu sa snažili ponúknuť to, čo „overili“ na koncertoch, festivaloch a svadbách a ľudia poznajú.

Primiešali však i menej známe melódie, aby sa na ne nezabudlo a repertoár sa postupne rozširoval.

Na kvalitu zvuku dozeral rozhlasový zvukár Gabriel Nikházy.
„Veríme, že uspokojíme aj muzikantov, lebo tí sú predsa len vychovaní a počujú aj drobnosti, ktoré bežný poslucháč, okrem toho spevu, málokedy počuje.“

Práca na CD bola podľa Rendoša pohodová, ide o výsledok kolektívnej práce.

„Každý z nás dal svoj prístup, prispel vlastným nápadom. My aj celkovo pri našom fungovaní nemáme určujúceho, máme u nás v kapele demokraciu, takže toto je demokratický výsledok,“ dodal s úsmevom.

O zábavu majú postarané

Ani aktuálne fašiangové obdobie nie je pre Rendošovcov obdobím oddychu, stihnú viacero rôznych podujatí. Stále pracujú aj s východniarskymi folklórnymi kolektívmi.

Ako Muzika Milana Rendoša i ĽH Železiar majú ako sprievodná hudba vydaných už vyše 70 CD nosičov. Tento rok ich čaká, okrem mnohých vystúpení, napríklad aj Východná.

Uvedenie svojho prvého CD prostredníctvom koncertu je však momentálne otázne. Čakajú na svojho kolegu.

„Držíme palce, aby sa vyzdravel náš violista Marián Gereg, ktorý teraz v týchto týždňoch s nami neúčinkuje. Závisí to od neho, lebo určite chceme, aby s nami hral,“ želajú si jeho kolegovia.

A bubny? Nehrozí

Nové CD. (zdroj: reprofoto: Mária Pihuličová)

V Muzike Milana Rendoša sa snažia ostať na báze tradičného autentického folklóru. Nad bicími ako ďalším hudobným nástrojom ani neuvažujú.

„Nesnažíme sa nejako obohacovať, ako je možno dnes móda, o nejaké bicie nástroje, gitary, ale snažíme sa držať ten tradičný štýl a práve ten vypracovať viac do detailov. Aby cifry ostali tými ľudovými ciframi a nie nejaké 'vydumaniny'. Snažíme sa zachovať ten štýl, ktorý sme my v počiatkoch považovali za pekný,“ opisuje filozofiu Muziky Milan Rendoš

Ako vysvetľuje, v tvorbe sa snažia „nepodliezať latku“, ktorú si stanovili.

„Verím, že vkus ľudí je natoľko zakonzervovaný, že pri tých posunoch, ktoré sú „trendy“, hudba v tejto podobe vydrží ešte aspoň jednu generáciu.“

Článok vyšiel v týždenníkoch MY na východnom Slovensku, číslo 2, v predaji od 16. 1. do 22. 1.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári