Materiál sme odomkli pre prešovský Koncert pre Jána a Martinu
PREŠOV. Zborový spev je nie je nijaký módny výstrel. Je tu s nami roky.
Zbory majú na Slovensku mnohoročnú tradíciu i svoju kvalitu, prešli nimi tisícky ľudí a dirigentské paličky sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
A taký zbor funguje ako „fejsbúk“. Avšak taký naozajstný, živý, skutočná sociálna sieť spájajúca ľudí. Aj preto majú a vždy budú mať úspech.

Na východnom Slovensku je množstvo speváckych zborov a súborov a ľudí, ktorí sa tejto činnosti venujú. ´V samotnom Prešove je viacero kvalitných dirigentov (či skôr dirigentiek) i zborov so stovkami speváčok a spevákov. Niektorých protagonistov si predstavíme. A to je skutočne len časť.
Teta Eva a jej deti
Legendou medzi prešovskými zbormajsterkami je Eva Zacharová. Dnes už je v penzii a dirigentskú paličku odovzdala viacerým svojim deťom, ako volá svoje niekdajšie zverenky. Tie jej zas nepovedia inak ako teta Eva.
Na našu otázku, či jej nechýba dirigovanie, otvorene priznala: „Ale áno. Potajomky áno, ale teraz do hudby už len hovorím.“
Teta Eva viedla úspešný zbor Cantemus. Čo hovorí na svoje nástupkyne?

„Som na nich veľmi hrdá. Venuje sa tomu Erika Haas, Broňka Fecková. Mám kopu ľudí, čo sa venujú hudbe odmalička, medzi nimi opernú speváčku, klavírneho virtuóza a vôbec...“
Koľko ich bolo za tie roky? Zrátala ich?
„Nemohla som to zrátať. Za 14 rokov ich boli stovky, možno aj viac. Robila som potom sedem rokov aj Collegium technicum, to boli vysokoškoláci v Košiciach. Pochodili sme pol sveta...“
Jednou zo Zacharovej „detí“ je Broňa Fecková, šéfka Ženského komorného zboru Vocals.

„Uplynulý rok bol taký pracovný a dúfam, že rok 2018 bude výnimočnejší ako tento, povedala Fecková. Vocals minulý rok uzavreli vianočným koncertom, na ktorom mali poľský zbor z Gorlíc. Zúčastnili sa aj podujatia Slovensko spieva koledy.
„K spievaniu kolied sa mohli pridať všetci. Aj ten, kto spieva lepšie, aj kto spieva horšie, všetci sa spojili. Bolo to pekné a spontánne,“ povedala B. Fecková a dodala, že jej obľúbenou koledou je šarišská Kebi jasna hvizda.
Žiačka, učiteľka – speváčka, zbormajsterka
Denisa Matysová začínala so zborovým spevom na strednej škole, na ktorej dnes učí a vedie známy spevácky zbor Gaudeamus.
„Zbor Gaudeamus funguje pri Pedagogickej a sociálnej akadémii v Prešove, čiže sú tam študenti od prvého po štvrtý ročník. Máme aj zopár chlapcov tohto roku, inak je to dievčenský zbor,“ prezradila zbormajsterka.
So zborom absolvuje rôzne súťaže, napríklad Do-re-mi-fa či Mládež spieva, ktorú každé dva roky organizuje Národné osvetové centrum v Bratislave. Vystupujú na viacerých akciách. A vychovávajú nové a nové generácie.

„Sama som sa k tomu dostala tak, že som spievala na strednej pedagogickej škole v zbore ako žiačka. V tom istom, ktorý teraz vediem. Potom na vysokej škole u pani Švajchovej. Tak ma prijali ako učiteľku na pedagogickú školu, s tým, že budem robiť zbor. A mňa to baví,“ hovorí pedagogička a zbormajsterka, ktorá je i čitateľkou nášho týždenníka: „Rada si prečítam hlavne o dianí v Prešove, čo sa tu vlastne deje. A videla som aj taký vak na noviny na Martina Benku. Bolo by dobré, keby bolo viac tých vakov aj v meste, aby som si mohla vziať noviny.“
Derevjaniková musí zbor rok čo rok obnovovať
Na škole vedie zbor aj Anna Derevjaniková. Nie je to len také hocijaké teleso.
Zbor Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity patrí medzi najkvalitnejšie a najznámejšie zbory, jeho umelecká vedúca a dirigentka Anna Derevjaniková pri ňom stojí od začiatku.
„Rok 2017 bol asi taký, ako každý. Stále v septembri nevieme, ako začneme, pretože prídu študenti po prázdninách – jedni už odišli, lebo doštudovali, iní prídu, a teraz neviem, nájdem tam vôbec niekoho, niečo vyskladám, bude to doplnenie do tých hlasov? Takže ten september je taký v očakávaní a potom to už ide celkom ok, keď si to ako-tak vyskladám a polepím. Tak začíname s prípravou koncertov, najviac ich býva v decembri. Len potom zase príde také obdobie konca roka a zase už mám slzičky v očiach, lebo už viem, kto odíde, lebo končí štúdium a zas potom prídu prázdniny a očakávanie, kto sa naspäť dopraví,“ opísala kolobeh zboru jeho šéfka.
Začínať vždy odznova nie je ľahké. „Niekedy je potrebné možno aj nepočuť všetko, pretože mnohí majú dobré hlasy, len nikdy v živote nespievali v zbore.“
Odkedy Anna Derevjaniková v roku 1992 založila zbor, stojí na jeho čele. No ako sa ona sama dostala zborovému spevu a k dirigovaniu?
„K dirigovaniu ako takému som sa dostala v podstate už v rámci štúdia. Na strednej pedagogickej škole tu v Prešove sme mali zbor. Potom som študovala na pedagogickej fakulte tu v Prešove, kde sme mali vynikajúci ženský spevácky zbor, takže tam som spievala, ale bol to ženský zbor. A práve po roku 1990, po tých spoločensko-politických a ekonomických zmenách bola potreba prezentovať cirkev navonok, prezentovať sa na benefičných koncertoch, ekumenických koncertoch a zbor nebol. Takže ma poprosili ako pravoslávnu veriacu, či by som neprišla pomôcť, poradiť. A ani neviem ako, som sa zo dňa na deň, v priebehu jedného týždňa, stala dirigentkou. A teraz také úprimné priznanie, ani som netušila, že mám dar dirigovania.“
Keby sa nedostala k zboru a dirigovaniu, robila by niečo iné, dnes je ale zbor jej srdcovou záležitosťou. A baví ju viesť vyše dvadsaťčlenný ansámbel, ktorý a stále vyvíja.
„Baví ma to. Keď ten september je kritický, tak ma to veľmi nebaví, lebo už mám nervy z toho, ale potom stále prídu takéto chvíle. Deti teraz sú také iné ako boli na začiatku, aj tá dôslednosť, príde na skúšku, nepríde, kedysi v začiatkoch sa to nestávalo. Ale na druhej strane, keď už niekde ideme, tak sa vedia zomknúť, vedie držať pokope a pekne zaspievať a sa skoncentrovať, že nedá sa ich neľúbiť, tak to poviem úprimne. Preto sa znovu k nim stále a stále vrátim, prídem, vykričím sa, vykričím a ideme ďalej.“
A čo chystá vedúca Zboru Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU v tomto roku?
„Už nič také mimoriadne nechystám, život mi stále niečo mimoriadne pripraví. Niekedy si myslím, že som si to ani nezaslúžila, tak mi to príjemne pripravil, niekedy som zaskočená, prečo mi to také nepríjemné prišlo. Ale nič extra nepripravujem. Mestský úrad sa o to postará, takže znovu prídeme na adventný program.“
Zbor chce posilniť, ale súťaže nepreferuje: „Ak bude dobrá zostava, ak ešte získam aspoň troch – štyroch spevákov, aby som vyvážila všetky spevácke skupiny, tak potom budem uvažovať, kam pôjdeme so zborom. Ale úprimne sa priznávam, súťažné prehliadky nemám rada, lebo tam sa emócie, radosť a ten podiel zmeny u spevákov nedá zachytiť.“
Gregos vydal už dva albumy
Zborový spev nie je doménou miest. Funguje aj v obciach, jednou z nich sú Gregorovce v Prešovskom okrese. V tejto obci funguje už dlhých 28 rokov spevácky zbor Gregos.
„Každý rok pripravujeme taký program, s ktorým potom obiehame blízke okolie. Je to program, ktorý je nejako venovaný aktuálnemu dianiu v cirkvi. V uplynulom roku sme robili program, ktorý sa volal Lavička pre fatimské deti a bola venovaná stému výročiu fatimských zjavení,“ prezradil Marcel Baláž, duša zboru.
Na nedostatok príležitostí sa sťažovať nemôžu.
„Väčšinou chodíme spievať do Prešova k františkánom a k jezuitom, s ktorými sa kamarátime už pár rokov. Chodíme tam na sviatky ako sú Vianoce i Veľká noc. V roku 2017 sme vystupovali aj napríklad v Gaboltove na gaboltovskom odpuste, aj v Muránskej Dlhej Lúke, chodíme spievať do Košíc, vystupovali sme na Noci kostolov, spievali sme v Uzovských Pekľanoch. Chodíme kade-tade v rámci možností,“ bilancoval M. Baláž.
Gregos funguje na dobrovoľnícke báze, založili si aj občianske združenie, cez ktoré zháňajú prostriedky, napríklad cez dve percentá. Kresťanský spevácky zbor na jeho počiatku viedol Štefan Jeník a za roky sa v ňom vystriedalo asi sedemdesiat členov.
Štefan Jeník stále stojí pri zbore, ktorý po hudobnej stránke vedie Monika Golodžejová a manažuje ho spomínaný Marcel Baláž. Na svojom konte má Gregos aj dva CD albumy – Zo srdca Ti dávam a Hymnus nebies.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári