BARDEJOV. Hnedý priemyselný park stál mesto viac ako 10-miliónov eur, 70 % išlo z eurofondov, staval sa sedem rokov (2009-2015).
Podmienkou projektu je do piatich rokov od ukončenia (2020), vytvoriť 250 nových pracovných miest a do strojov a technológií preinvestovať 2-milióny eur.
V priebehu minulého roka mesto uzavrelo zmluvy so štyrmi firmami, ktoré momentálne v hnedom parku zamestnávajú 457 pracovníkov.
Z toho novovytvorených je podľa radnice 30 pracovných miest .
Jančošek: Nekalá súťaž
Jednou z firiem v hnedom parku je aj spoločnosť Trim Leader a.s., zaoberajúca sa výrobou poťahov na sedačky pre automobilový priemysel.
Do októbra 2017 firma vyrábala v priestoroch podnikateľa Stanislava Jančošeka, ktorý v tom istom areáli, hneď vedľa hnedého parku, vlastní budovu.
Mesto jeho nájomcovi ponúklo sumu o 50 % nižšiu. Kým Jančošekovi platil Trim Leader 2,50 eura za meter štvorcový mesačne (30 eur za ročne), mestská ponuka do hnedého parku bola 1,25 eura za štvorák mesačne (15 eur ročne).
Jančošek je presvedčený, že ide o nekalú súťaž.
„Postaviť alebo zrekonštruovať takýto objekt a lákať na to investorov je čistý nezmysel. Ten priestor je jednoducho pre investorov nevhodný. Celý projekt bol od začiatku nastavený zle a preto sa doňho investori dajú dostať iba na nízku cenu,“ hovorí podnikateľ.
"Mesto neplatí daň z príjmov, DPH ani daň z nehnuteľností zatiaľ čo podnikatelia áno, zdôrazňuje Jančošek, a pritom súťaží na rovnakom trhu a o rovnakých klientov ako oni."
„Spoločnosti, ktorá je teraz v hnedom parku som, nie z dotácie ako mesto, ale z 200-tisícového úveru, upravil priestory. A teraz odišli kvôli výhodnejšej ponuke mesta. Môj priestor zostal prázdny. Nie je to potom nekalá súťaž?“
Jančošek vlastní v areáli okrem budovy aj komunikácie. Mestu v minulosti odpredal prístupovú cestu k hnedému priemyselnému parku.
Radnica sa s ním dohodla aj na používaní ďalších komunikácií v areáli bývalého socialistického obuvníckeho gigantu JAS na Priemyselnej ulici.
“Peniaze použité na hnedé parky by nemali byť určené iba na pretiahnutie investora či firmy, ktorá už v regióne existuje, napríklad priamo z vedľajšej prevádzky.
„
Radnica: Rozvoj nie cena
„Trim Leader nešiel primárne za lepšou cenou, ale preto, že sa chcel rozširovať a u pána Jančošeka už na to už priestor nebol,“ oponuje vedúci kancelárie primátora Jozef Guliga.
„Vôbec to nie je tak, že by sme na začiatku dali do éteru ponuku, že ideme s nejakými dumpingovými cenami prenájmu. V priebehu troch rokov od ukončenia parku to boli stále rokovania o všeobecných a mnohých podmienkach prenájmu. Investori chceli stále vidieť potenciál ponúkaného priestoru pre ďalší rozvoj,“ dodáva Ján Novotný z mestského referátu prípravy a administrácie grantových projektov.
Je potrebné povedať aj to, že nájom, ktorý schválilo mesto nie je pevný a nie je vylúčené, že v budúcnosti nebude iný,“ hovorí riaditeľ mestského podniku služieb Bapos, ktorý hnedý park spravuje, Marián Novický.
„Ďalším faktom je, že tento projekt bol dotovaný z eurofondov a jednoducho nemôže samospráve prinášať zisk, aj cena prenájmu preto musí byť optimálne nastavená tak, aby nájom neprevýšil náklady,“ dodáva Novotný.
Spoločnosť Trim Leader nám svoje stanovisko k otázke, prečo uprednostnili hnedú park, do uzávierky neposkytla.

Odborník: Noví investori
„Z etického hľadiska sú peniaze použité na rekonštrukciu hnedých parkov z eurofondov určené na rozvoj podnikania, na vytvorenie nových pracovných miest a na pritiahnutie nových investorov," hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský, ktorý sa problematikou slovenských hnedých priemyselných parkov zaoberá dlhodobo.
Nemali by byť určené iba na pretiahnutie investora či firmy, ktorá už v regióne existuje, napríklad priamo z vedľajšej prevádzky.
V takomto prípade to z praktického hľadiska vôbec nespĺňa cieľ eurofondového projektu, dokonca by sa to dalo považovať aj za zneužitie finančných prostriedkov.“
„Samozrejme, existuje aj možnosť, že sa existujúca prevádzka, ktorá prišla do hnedého parku, rozšíri o nové pracovné miesta, to sa ale dá veľmi ľahko odsledovať a overiť. Častokrát je ale prax aj taká, že sa tam snažia dostať investorov za každú cenu,“ hovorí Kremský.
Genéza
2008: Mestskí poslanci schválili rekonštrukciu objektov v bývalom areáli obuvníckeho podniku Jas Bardejov v hodnote 9,74 milióna eur (95 % z zeurofondov, 5 % z mesta). Primátor a poslanci sľubujú 500 pracovných miest.
2009: Mesto podpísalo dodávateľskú zmluvu s Váhostavom, projekt mal byť pôvodne ukončený v októbri 2010.
2010: Kontroly z Úradu pre verejné obstarávanie a podozrenia zo subvenčného podvodu zastavili dotácie aj stavbu do roku 2014. Predvolebné sľuby o 500 nových pracovných miestach pokračujú.
2011: Mesto sa kvôli parku a problémom z jeho financovaním dostáva do ozdravného režimu (predstupeň nútenej správy). Potenciálni investori z projektu definitívne odchádzajú.
2014: Pre oneskorenie začiatku nájmu vracia Bardejov 300-tisíc eur firme Sentiero Petra Štalmacha zo skupiny partnerských firiem projektu. Mesto stále sľubuje 500 nových pracovných miest. 2015: Mesto dostáva od Ministerstva hospodárstva SR za porušenie zákona o verejnom obstarávaní pokutu 2 milióny eur. Žiadna osobná ani hmotná zodpovednosť za pochybenie vyvodená nebola. Park dokončili a skolaudovali v septembri 2015.
2009–2015: Do hnedého priemyselného parku investoval Bardejov celkovo 10,36 milióna eur. (7,33 milióna z eurofondov po dvojmiliónovom krátení plus 3 milióny z vlastných peňazí.
2015-2016: Neúspešné rokovania s viacerými investormi.
2017: Do hnedého parku prichádzajú investori – holandská spoločnosť Rompa, Bardejovská eseročka DLK, podnikateľ Ondrej Hudák a akciová spoločnosť Trim Leader. Celkový počet zamestnancov je 457, z toho nových pracovných miest 30. (mh)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári