PREŠOV. Dekan Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove René Matlovič s ďalšími tromi partnermi podpísali v stredu dohodu o spolupráci na projekte Výskum využitia banských diel v období SNP a II. svetovej vojny v oblasti horného Spiša.
Na projekte budú participovať Klub vojenskej histórie Tatry Spišské Bystré, Banícky cech horného Spiša a Obecný úrad Spišské Bystré.
Študenti v teréne
Univerzita poskytne techniku, pri výskume v teréne budú pomáhať a získavať tak zručnosti študenti.
Každý z aktérov bude svoje aktivity financovať z vlastných zdrojov.
Matlovič považuje projekt za vynikajúce prepojenie možností školy a praxe.
Fakulta disponuje vybavením a skúsenosťami, ich tím dokáže zmapovať podzemné priestory prostredníctvom geopriestorových technológií, urobiť inventarizáciu starých banských diel a následne tieto poznatky pretaviť do publikácie.
Nové náučné chodníky
Na základe získaných informácií sa môžu vytvárať nové náučné chodníky, čím projekt poslúži rozvoju turizmu.
"Spiš je regiónom, ktorý má bohatú históriu, vrátane baníctva. Tým, že došlo k utlmeniu tejto činnosti, postupne sa vytráca z povedomia obyvateľov a je nutné, v záujme zachovania nášho kultúrneho dedičstva, si to pripomínať aj skúmať, lebo mnohé štruktúry sú už pred súčasnými návštevníkmi skryté," povedal Matlovič.
Výstupom bude presná lokalizácia šácht, vytváranie kartografických vizualizácií, atraktívnych aj pre širokú verejnosť.
Slúžili šachty vojakom?
Predseda a konateľ občianskeho združenia Klubu vojenskej histórie Tatry Spišské Bystré Ján Jurčík povedal, že vstupujú do projektu, aby našli dôkazy o využití banských chodieb pre vojenskú činnosť.
Pamätníci o tom hovoria, ale nedokážu lokalizovať miesta, kde sa tak dialo.
Podľa historických prameňov vedia, že obranná línia počas II. svetovej vojny prebiehala ponad obec Spišské Bystré a Hranovnica.
Šachty mohli vojaci využívať bez veľkej námahy, lebo v tej dobe už boli dobre maskované.
"Je vysoká pravdepodobnosť, že aj počas SNP a II. svetovej vojny boli tie staré banské diela využívané ako skladiská alebo úkryty pre partizánov alebo vojakov. Čiže z pohľadu Klubu vojenskej histórie je to veľmi zaujímavé, pretože nevieme, kde všade čo bolo. A zasa čo je zlé, stratili sa kroniky obcí Hranovnice, ako aj Spišského Bystrého a kronika sa píše až od roku 1956," povedal Jurčík.
Výsledky zistení chcú využiť na presnejšie odhalenie vojenskej histórie.
Miestni klasický výskum odmietajú
Starosta obce Spišské Bystré Marián Luha uviedol, že staré banské šachty sa dnes nachádzajú pod pozemkami, ktoré vlastní množstvo subjektov.
Mnohí sa obávajú zásahov, aby im prieskum šácht nespôsobil zákaz pestovania poľnohospodárskych plodín alebo lesnej činnosti. Preto klasický výskum podzemia odmietajú.
Moderné technológie, ako je skenovanie terénu a georadar, sú presné a nevyvolávajú odpor u dotknutých osôb.
Samospráva chce výsledky zistení využiť na doplnenie informácií o svojej histórii a prilákať do obce viacej turistov.
Projekt chcú podporiť materiálne aj pracovnou silou v rámci malých obecných služieb.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
