Neviem, čo za svadobné obdobie prišlo, ale kdesi sa o svadbu teraz potkýnam na každom rohu.
Od článkov v novinách cez dve čerstvé svadobné oznámenia v schránke až k ďalším dvom pozvaniam na svadbu po Veľkej noci.
Minule som bola s kamoškou vyberať svadobné šaty. Bol to fakt úžasný pocit pozrieť si tú nenahraditeľnú osobu v tých snehovobielych šatách. Je to jedna zo svadieb, na ktoré sa zvlášť teším, lebo bude „srdcovka“.
Pri vychádzaní zo salónu som si však uvedomila, že by ma asi nebavilo pracovať v ňom.
Niekoho sobášili v nemocnici, iných vôbec. Snúbenci v Prešove na obrad neprišli Čítajte Jedna budúca nevesta mala v priebehu tej polhodiny, čo sme tam boli, asi päť rôznych požiadaviek, ktoré jej pani s milým úsmevom vybavovala. Ja by som už asi rezignovala.
Šlo o také, v mojich očiach, malichernosti, že som sa v duchu musela smiať.
Keď bude táto nevesta taká pedantná, precízna a neoblomná aj v manželskom živote, tak jej držím palce, aby oslávila aspoň nejaké to 10. výročie.
Je celkom vtipné, čo všetko sa vie riešiť pri svadbe. Teda, je to vtipné aspoň pre mňa, keďže mňa skutočnosť, či budú na stoloch biele obrusy alebo smotanové, vôbec neiritovala.
Stačilo, aby boli jednotné na všetkých stoloch. Ale svadba stále má punc a nádych výnimočnosti, to už sa nikdy nezmení. Len tí s obrúčkou na ruke sa na ňu pozrú inak ako tí s obrúčkou ešte v škatuľke.
„Ty už vôbec nie si romantická,“ ťažkala si minule jedna moja dlhoročná známa.
A čo ja viem? Romantika je len vo filmoch. V realite je to život, či?
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 4, v predaji od 30. 1. do 5. 2.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
